Sportnet

Článok

Legendárny Zachara: Športoval som len z pasie

Ján Zachara je najstaším slovenským žijúcim olympijským víťazom. Zlatú medailu získal v boxe na hrách v Helsinkách 1952 v kategórii do 57 kg.

BRATISLAVA. Bol legendou aj bez certifikátu. Už ho má. Osemdesiatnika JÁNA ZACHARU, boxerského šampióna helsinskej olympiády 1952, včera ako prvého vôbec vyhlásili za slovenskú športovú legendu. Skromnejšiu si ťažko aj predstaviť. Aké je to prijímať poctu bezmála šesť desaťročí po najväčšom úspechu športovej kariéry? „Príjemné, ale človek si pomyslí: Keď bolo za čo... Bol som normálny človek, amatér, čo športoval z pasie a preto, že mu to žena umožňovala. Do smrti nezabudnem na úžasné privítanie výpravy po návrate z Helsínk na plnom pražskom Strahove, keď som kráčal po boku Zátopkovcov, kanoistu Holečka a členov třebonskej štvorveslice. Ale ani na to, že podpredseda vlády Zdeněk Fierlinger všetkým menovite poďakoval, len na mňa zabudol..."

Nebolo to tak, že vtedy ste všetci žili v tieni fenomenálneho Zátopka? „Emil sa stal legendou už počas kariéry. Nielen atléti aj my boxeri sme sa od neho učili." Bola to iná doba... „Úplne iná. Nemali sme toľko možností ukázať sa na veľkých podujatiach ako dnešní reprezentanti. Svetové šampionáty ešte neexistovali a na európske sme sa ťažko dostávali, najmä ak sa odohrávali mimo socialistického bloku. Televízia ešte nebola, takže správy šírilo len rádio a noviny. Manželka sa o mojom víťazstve v Helsinkách dozvedela od susedov, ktorí sa o ňom dopočuli v rozhlase. Vidieť boxovať ma mohla len vo filmovom týždenníku." Vďaka čomu ste sa tak dostali do povedomia Slovákov? „O šport bol po vojne veľký záujem. Volali ma zovšadiaľ na stovky besied a ak mi len trochu vyhovoval termín, tak som nijakú neodmietol. Ľudia hltali každé slovo, deti s otvorenými ústami. Dnes má nejeden mladík precestovaný svet viac ako ja za celý život, ale vtedy sa aj dospelý dostal za hranice len výnimočne a len do takzvaných spriatelených krajín. Mal som čo rozprávať. Len s Emilom som mal viac zážitkov, ako sa vtesnalo do jednej besedy. Mimochodom, s Julom Tormom sme vtedajšiemu jedinému československému kameramanovi Karlovi Novákovi pomohli v Helsinkách prepašovať zo štadióna kazetu so Zátopkovým finále, keď ho naháňali, lebo nemal na filmovanie povolenie." <div class="sumarw left"> <h5>Ján Zachara</h5> <div class="sumar"> <ul> <li>Rodák z Kubry, ktorá je dnes súčasťou Trenčína, oslávil 27. augusta 82 rokov.</li> </ul> <ul> <li>Štartoval na dvoch olympiádach: v roku 1952 v Helsinkách získal zlatú medailu do 57 kg a v Melbourne 1956 bol vo štvrťfinále. Zúčastnil sa na troch majstrovstvách Európy (1949 - 1959). </li> </ul> <ul> <li>Vyhral všeslovanské majstrovstvá 1946 a získal štyri tituly majstra Československa (1951 - 1956).</li> </ul> <ul> <li>Ako hlavný tréner Spartaka SMZ Dubnica sa pričinil o tri tituly majstra ČSSR družstiev (1969, 1971, 1972), pripravoval na OH 1968 boxera Vojtecha Stantiena a pomáhal v kondičnej príprave bedmintonistke Eve Sládekovej, prvej slovenskej olympioničke v tomto športe (2008).</li> </ul> <ul> <li>Okrem titulu majstra športu a zaslúžilého majstra športu získal ďalšie ocenenia: Olympijský rad v striebre (1997), Zlaté kruhy SOV (2000), Rad Ľ. Štúra II. triedy (2003), Za zásluhy o výstavbu (1958), Cenu fair play UNESCO (1992). </li> </ul> <ul> <li>Je čestným členom SOV a čestným občanom Dubnice nad Váhom.</li> </ul> </div> </div> Dodnes radšej rozprávate o iných ako o sebe. Ako to, že vás nepohltila sláva? „Rodičia ma držali pri zemi. Aj okolie. Nemali sme toho veľa, museli sme žiť v skromnosti. Aj nás k nej viedli. Otec bol mrzutý, keď som prehral. Hanbil som sa prísť domov, do školy či do roboty so sinkou alebo s náplasťou, aby som sa nestal terčom posmechu, preto som tvrdo trénoval. Nielen ruky, ale aj nohy. Torma, od ktorého som sa najviac naučil, vždy prízvukoval: Hlavu nemáš na to, aby ti ju otĺkali, ale aby rozmýšľala. Podobne ako ja, uprednostňoval technický, nie silový štýl boxu." Torma sa napokon usadil v Prahe. Vy nie. Prečo? „Olympijské zlato som získal ako vojak základnej služby, ale keď som doslúžil, vrátil som sa do Trenčína, lebo mi sľúbili byt. Napokon ho dali akémusi futbalistovi. Keďže manželka bývala u svojich rodičov a ja u našich, keď mi byt ponúkla Rudá hvězda, tak som sa do Prahy ešte na tri a pol roka vrátil." Ani šesť rokov v Prahe vás nezlákalo, aby ste sa usadili vo veľkomeste? „V menších mestách sú medzi ľuďmi bližšie vzťahy. Keď kráčam po Novej Dubnici, každú chvíľu sa s niekým zdravím. Ty zdravíš aj tých, čo nepoznáš, upodozrieva ma manželka. Občas má pravdu." Vy ste na konci kariéry neprežívali strach z toho, čo budete robiť, keď so športom skončíte, ako mnohí dnešní športovci? „Nikdy som si nezakladal na tom, že zo športu budem žiť. Krátko po vojne som si v Prahe kúpil knižku o profesionálnych boxerských legendách, v ktorej som sa dočítal, že Joe Louis kúpil zo zárobkov mame barák. To tu neprichádzalo do úvahy. Uživiť vás mohlo len remeslo. Preto som sa snažil vyučiť a neskôr som si dokončil priemyslovku. Do dôchodku som odchádzal z fabriky, v ktorej som odrobil bezmála tridsať rokov." Ako šéftréner ste doviedli dubnických boxerov k trom titulom vo federálnej lige. Popri zamestnaní. Hoci vám núkali post profesionálneho trénera. Prečo ste ho odmietli? „Vo fabrike som bol vždy v montérkach, tak ako všetci. Roboty som sa neštítil. Nehral som sa na majstra, keď vypadol chlap, zaskočil som aj pri nakladaní ingotov. Mal som skvelú partiu. Aj ligový futbalista, ktorého mi do nej z vyššej moci zaradili, hoci do roboty nechodil, bol charakter, lebo chlapom k Vianociam vždy doniesol fľašku. Napriek tomu si myslím, že keď športujete. alebo trénujete iných popri práci, tak sa na tréning viac tešíte." Dnešní mladí sa naň netešia? Stále vás občas vídať s mládežou. „Rád by som tomu veril. Keď sa voľakedy tréning začínal o štvrtej, my sme naň prišli už o pol. Aby sme si mohli zahrať futbal, lebo o celej štartovala špeciálna boxerská príprava. Dnes je bežné prísť so štvrťhodinovým oneskorením. To ma hnevá. Každá výhovorka je dobrá. Ešte aj saunu uprednostnia pred ringom. Keby ju využili na regeneráciu, nepoviem, ale zneužívajú ju na úpravu váhy. Tá sa má zhadzovať vydávaním potu v tréningu."

Domov

Ďalšie športy

Motorizmus

Vodné športy

Atletika

Americký futbal

Šípky

Snooker

Olympijské

Paralympijské

Ostatné športy

Futbal

Futbalnet

Hokej

Zimné športy

Tenis

Formula 1

Halové športy

Cyklistika

Spomienky na Ligu majstrov

Sportnet na východe

Výsledky

Život po kariére

Blog

Športové osobnosti

Redakcia a kontakty

Vypnutie AdBlock

Podcasty

Šport v TV

Liga majstrov

Denný program

Sportnet history

Kalendár 2025

Prestupy a špekulácie vo futbale

MS v hokeji 2025

Program Vlhovej

ME vo futbale U21 2025

Mládežnícka Liga majstrov

Chuťovky z NHLky

Juraj Slafkovský

Šimon Nemec

Petra Vlhová

Mikaela Shiffrinová

Nela Lopušanová

Gabriela Gajanová

Comeback Petry Vlhovej

Rozhovory

Komentáre a glosy

Analýzy

Peter Sagan

Cristiano Ronaldo

Dalibor Dvorský

Samuel Honzek

Connor Bedard

Maxim Štrbák

Adam Gajan

Juraj Pekarčík

Martin Mišiak

Alex Čiernik

Slovenská futbalová reprezentácia

Gino Mäder

Slovenská hokejová reprezentácia

Vojna na Ukrajine

Ľudovít Klein

Martin Buday

Pelé

Filip Mešár

Adam Sýkora

Marek Hamšík

Zdeno Chára

Roger Federer

Sportnet PLUS

Udalosti týždňa

Podcast Vykroč

Posledný terč obral Öbergovú o víťazstvo. Bátovská Fialková mala v ťažkých podmienkach pád

Czech Republic Biathlon World Cup.jpg

Real opäť prežil nemožné. Pomohol mu verdikt, ktorý tu nikdy predtým nebol

Spain Soccer Champions League.jpg

VIDEO Slafkovský: Radšej by som mal iba 50 bodov a bol v play-off

Juraj Slafkovský oslavuje gól v zápase proti Seattlu.

Canadiens Kraken Hockey.jpg

Dlhé prerušenie pretekov ovplyvnilo najmä Ledeckú. Na mladú Nemku nestačili ani elitné Talianky

Italy Alpine Skiing World Cup.jpg

VIDEO: Slafkovský sa ani netešil, no rozhodcovia jeho gól uznali. V NHL nazbieral už 100 bodov

Juraj Slafkovský, Cole Caufield a Nick Suzuki oslavujú gól Montrealu. 

Cyklisti drkotali zubami, do cieľa prišli podchladení. Nemali sme ísť ďalej, vravel líder

Jonas Vingegaard (v strede) pred začiatkom etapy na pretekoch Paríž - Nice 2025. 

Jonas Vingegaard.JPG

Barseghjanovi košické hamburgery chutili. Weiss: Bez Takáča by som v Slovane možno už nebol ani ja

Futbalisti Slovana po víťazstve nad FC Košice v Slovnaft Cupe.

SR Futbal Slovnaft Cup SP 1/4 Košice Slovan KEX.jpg

Zlomí Piastri prekliatie domácich jazdcov v Austrálii? Na štarte rekordný počet nováčikov

Jazdci McLarenu Oscar Piastri (vpravo) a Lando Norris.

Australia F1 GP Auto Racing.jpg

Medailová spŕška Slovákov v Turíne. Zlato brali v krasokorčuľovaní, zjazdovom aj bežeckom lyžovaní

Vľavo Adam Hrabčák, ktorý získal zlato v krasokorčuľovaní  s trénerom Miroslavom Čechom.

Taliansko SR Špeciálne olympiády Turín.jpg

Norrisova sebadôvera je na vrchole. Po konštruktérskom titule sa chce stať majstrom sveta

Verstappen na obhajobu nemyslí, Hamilton prežíva vo Ferrari najvzrušujúcejšie obdobie v živote

Budú Hamiltona vo Ferrari velebiť ako pápeža? Šéfa tímu čaká úloha vyjednávača FBI

F1 Racing After 40.jpg

Diskusia: Legendárny Zachara: Športoval som len z pasie

Ďalšie športy