BRATISLAVA. Talianska lyžiarska hviezda Sofia Goggiová sa po sérii ťažkých zranení pozerá na svoju kariéru inak než kedykoľvek predtým.
V prvej epizóde dokumentu Red Bullu I’m Coming Home, ktorý symbolicky smeruje k zimnej olympiáde v Miláne a Cortine, priznala, že po úraze z februára 2024 bola blízko rozhodnutiu definitívne skončiť.
„Riskovala som, že s lyžovaním navždy skončím,“ hovorí štvornásobná víťazka malého glóbusu za zjazd.
Zabudla na dievča pod prilbou
Žila len pre tréningy, preteky a výsledky, všetko ostatné odsunula bokom – priateľov, rodinu, aj samu seba.
„Túžba byť víťaznou športovkyňou, stále na vrchole, ma viedla k tomu, že som sa sústredila na každý detail svojho výkonu – ale zabudla som na Sofiu, dievča, ktoré som bola ešte predtým,“ opisuje tridsaťdvaročná Goggiová.
Priznáva, že jej posadnutosť víťazstvami mala aj tienistú stránku.
„Niektorí si mysleli, že som arogantná, ale bola to len vášeň a odhodlanie. Vyhrala som trojnásobok toho, čo som čakala, no mala som aj ťažkú kariéru, poznačenú množstvom zranení, ktoré formujú charakter.“
Zaplatila za svoju bezohľadnosť
Goggiová otvorene priznáva, že roky išla na hranici rizika.
„V tých rokoch sa to oplatilo, ale teraz, keď som zrelšia, viem, že som za tú bezohľadnosť zaplatila. Dnes lyžujem technicky lepšie než kedysi, ale hlavne som pokojnejšia.
Rozdiel robí práve vnútorný pokoj, ktorý cítite na štarte – keď viete, že všetko je tak, ako má byť, bez ohľadu na výsledok.“
Tento štýl jej priniesol víťazstvá, slávu aj rešpekt súperiek. Zároveň však aj sériu pádov, zlomenín a bolestivých návratov.
Znova objavila pokoj
Rekonvalescencia po zranení ju donútila zastaviť sa a prehodnotiť veľa vecí.
„Mesiace som sa pýtala, prečo sa mi to stalo. Nakoniec som pochopila, že nemá zmysel hľadať odpoveď. Naučila som sa znovu prijímať veci s ľahkosťou – a to ma oslobodilo od pochybností,“ opisuje.
Počas liečenia sa pustila aj do štúdia. Na rímskej univerzite LUISS absolvovala deväť skúšok z politológie a na jar chce písať diplomovku.
Talianka vyrastala v rodine inžiniera a učiteľky literatúry, ktorá jej stále pripomínala, že vzdelanie je dôležitejšie než šport.
„Mama trvala na kultúre. Vravievala: lepšie je učiť sa než lyžovať. Možno práve túžba dokázať jej, že sa mýli – že lyžovanie ma robí šťastnou – ma poháňala dopredu,“ hovorí dnes.
Ešte dva alebo tri roky
Ako dlho ešte plánuje pretekať?
„Ešte dva alebo tri roky a potom uvidíme, čo mi život prinesie. Som si istá, že moja budúcnosť nebude spätá so svetom lyžovania. Trénerka zo mňa nebude – som hrozná učiteľka. Možno zostanem pri športe, uvidíme.“
Koniec kariéry teda ešte neprichádza. Cieľ má jasný – zimná olympiáda v Miláne a Cortine 2026.
„Vrátim sa domov,“ dodáva.
