Lakuje si nechty, oblieka sukňu. Mladý rebel vyvolal revolúciu v lyžovaní

Jeho celé meno znie Lucas Pinheiro Braathen. Rodák z Osla vyvolal v posledných rokoch revolúciu v lyžovaní. Nielen spôsobom, akým lyžoval, ale aj tým, ako sa správal mimo svahov.

Mal viacero kritikov, ale mnohým, najmä mladým fanúšikom, imponoval. Biely cirkus nateraz o túto osobnosť prišiel.

Braathen v piatok krátko pred štartom nového ročníka Svetového pohára v Söldene nečakane oznámil, že končí športovú kariéru, ktorá sa ešte poriadne ani nerozbehla. Dôvodom je spor s Nórskym lyžiarskym zväzom o marketingové práva. V minulej sezóne získal 23-ročný mladík malý glóbus za prvenstvo v hodnotení slalomu. 

Chcel byť ako Ronaldinho

Ako už napovedá jeho meno, Braathen nie je typický Severan. Narodil sa nórskemu otcovi a brazílskej matke. Jeho stredné meno Pinheiro znamená v portugalčine borovicu, má ho na počesť mamy a pripomína jeho brazílsky pôvod.

Keď mal tri roky, rodičia sa rozišli. Chlapec vyrastal najskôr v Brazílii, potom ho získal do opatrovníctva otec a presťahoval sa do Európy. 

V detstve sa často sťahoval. Jeho otec Bjorn Froelich Braathen bol takzvaný lyžiarsky vandrák (ski bum). Pendloval po lyžiarskych strediskách, kde si zarábal rôznymi profesiami. 

„Nikdy som sa nikde necítil doma - ani s jednou skupinou priateľov, ani v jednom meste, ani v jednej škole. Hneď ako sme sa usadili, opäť sme sa sťahovali. Nenávidel som to, ale teraz som za to nesmierne vďačný. Zocelilo ma to. Vtedy som však trpel.

Kamkoľvek sme prišli, vždy som bol ten nový, zvláštny, outsider. Snažil som sa zapadnúť. Osvojoval som si miestny prízvuk, napodobňoval som ich správanie, kým som neprišiel na strednú školu. Potom som pochopil, že nemá zmysel znova a znova sa prispôsobovať. Naučil som sa byť sám sebou,“ vysvetľoval pred Red Bull Magazine.

Po mame Alessandre zdedil vášeň pre futbal. Chcel byť ako Ronaldinho. Ale napokon vyhrali lyže.

„Otec mi chcel iba ukázať lyžiarske umenie. Nikdy si nemyslel, že by som sa mohol stať profesionálnym lyžiarom. Lyžovanie vnímal ako pôžitok. Najprv mi to vôbec neprišlo cool. Ale jedného dňa, keď som mal asi osem rokov, som na kopci sledoval skupinku lyžiarov. Ohromila ma rýchlosť, akou jazdili. Povedal som otcovi, že to tiež chcem dokázať.

Otec ma dostal na skupinový tréning na ľadovci. Stretli sme tam Nórov zo všetkých kútov krajiny. Prvýkrát v živote som nebol outsider. Všetci boli outsideri. Všetci hovorili nejakým zvláštnym dialektom, ktorý ostatní nepoznali. Zrazu bolo skvelé byť iný. Preto som si tento šport zamiloval. Nie pre modré a červené bránky.

Nasledujúcu jeseň ma otec zobral na ľadovec Hintertux. Boli tam ľudia z Rakúska, Švajčiarska, Talianska, Nemecka, USA. Vtedy som prestal hrať futbal. Sníval som o tom, že sa stanem najlepším na svete, no chcel som byť najlepší na svete v športe, ktorý mi umožňuje byť sám sebou."

Môj vzor? Steve Jobs