Netypické ihrisko: Lopty hľadajú v kukurici, hrávajú aj vedľa kombajnov

SELEC. Mnohé futbalové ihriská sú skutočným unikátom. Niektoré sú výnimočné prírodnou scenériou, umiestnené hlboko v lese, vo vysokej nadmorskej výške, či pod zrúcaninou hradu.

Ďalším dodáva punc výnimočnosti nezvyčajná tribúna. Sportnetnet ponúka ich príbehy.

Hľadajú aj náhradníci

Tento raz nás zaujalo ihrisko v malej dedinke Selec v Trenčianskom kraji. Obec s necelou tisíckou obyvateľov pôsobí v siedmej lige ObFZ Trenčín a je na druhom mieste tabuľky.

Viac ako výsledkami však Selec fascinuje špeciálnym ihriskom.

Tesne za postrannou čiarou začína pole, a teda ak niekto z hráčov loptu zakopne, náhradníci a zberači lôpt sa musia obracať.

„Za priaznivého stavu sa brankár vyberie hľadať loptu do kukurice. Má čas. Keď sa človek dobre prikrčí, dá sa nájsť ľahko. Keď je však nasadené obilie, šanca je mizivá. Potom len počas žatvy strieľajú lopty v susedstve kombajnov,“ prezradil bývalý brankár a dnes verný fanúšik OŠK Selec Peter Beták.

Šéf klubu: Je to slovenský folklór

Na majstrovských zápasoch sa o zberanie lôpt starajú žiaci. Na tréningoch musia hľadať lopty všetci.

„Cez zápas stoja deti najmä za bránami. Z okolia striedačiek riešia zber striedajúci,“ dodal.

Z minulosti sú známe prípady, kedy sa odkopli všetky lopty a nebolo s čím hrať.

Napríklad v Trnavej Hore (okres Žiar nad Hronom) v päťdesiatych rokoch kopli jedinú loptu do tŕnia, kde praskla. Zápas musel byť predčasne ukončený.

„Na stretnutie sú vždy pripravené štyri lopty. Pred nástupom hráčov upozorňujeme, aby všetky neodpálili. Stať sa to však môže. Sme na to preto pripravení a v kabíne máme ďalších dvadsať kusov.

Je to u nás taký slovenský folklór. Vďaka našim kamarátom družstevníkom je vždy veselo“ smeje sa šéf maličkého klubu Július Meszároš.

Špeciálny podberák do potoka

Okrem poľa robí miestnym funkcionárom vrásky blízky potok. V ňom končí takisto veľké množstvo lôpt.

„Na chytanie máme špeciálny vynález, ktorému hovoríme podberák. Je to vlastne palica s obručou z drôtu, na ktorej bola natiahnutá sieť. Časom sme podberák zmodernizovali a namiesto sieťky sme dali hliníkové pásy. Keď sa však hráči ponáhľajú, skočia rovno do potoka,“ pousmial sa Beták.

Hráči, fanúšikovia a členovia výboru berú zber lôpt ako starosti navyše.

Zároveň sú to však pre nich radosti, ktoré im veľmi chýbajú.

„Pandémia nám situáciu komplikuje a nemôžeme sa tešiť z toho, čo nás baví. Dedinský futbal je hlavne o zábave a stretávaní sa s priateľmi, čo sa teraz nedá.

Bojím sa, že jarná časť nezačne podľa plánov. Bodaj by som sa mýlil,“ povedal Meszároš.

Na umiestnenie nehľadia

Napriek tomu, že je Selec na druhej priečky len o bod za Veľkou Hradnou, postupové ambície si nedáva.

„V tejto súťaži ste raz hore a raz dole. Prídu zranenia, pracovné povinnosti a hneď môžeme padnúť na dno. Ideme od zápasu k zápasu a uvidíme, ako to skončí,“ dodal.

Hlavným a jediným sponzorom klubu je obec, ktorá zastrešuje drvivú väčšinu výdavkov.

„Pár eur sa nám podarí vyzbierať z dvoch percent, ale to je len malá čiastka. Keby sme nemali zanieteného starostu pre futbal ako máme, neviem si predstaviť ako by sme fungovali.

Pomoc obce si preto vážime a pevne veríme, že ľudí z dediny budeme ešte dlho môcť tešiť dobrými výsledkami,“ prianím uzavrel Július Meszároš.