Konečne v cieli. Posledná etapa bola už len formalitou. Opäť sa pred televíznymi kamerami pilo šampanské, už vopred sa oslavovalo.
Bola to etapa ľahšia ako tréning. Ozajstné preteky nastali až vtedy, keď sme prišli do Paríža a jazdili okruhy na Champs Elysées.
Išlo sa v rýchlom tempe, veľa pretekárov sa usilovalo o etapové víťazstvo. Ale ako v každej etape, aj tu sa rozdeľovali finančné prémie. Spolu sa rozdeľuje balík viac ako milión eur. Napríklad víťaz etapy získa 8tisíc. Víťaz celej Tour 450tisíc. Najlepší šprintér a vrchár po 25tisíc.
Určitú sumu peňazí sme vyhrali aj my. Je zaužívaným pravidlom, že všetky vyhrané peniaze sa dávajú „na jednu kopu“. Tá sa delí medzi deviatich pretekárov plus 20 percent je pre masérov, mechanikov a manažment okolo tímu.
Delenie má na starosti jeden z určených, zväčša starších pretekárov. Pozisťuje všetky bankové čísla účtov a potom už len čakáme, kedy sa objavia na našom konte. Niekedy to však trvá aj pol roka. V našom tíme je financmajstrom Nemec Martin Müller. Tento rok však na Tour neštartoval, preto asi pripadne delenie niekomu inému.
