Zápasníckeho šampióna čaká boj o olympiádu

BRATISLAVA. Musuľbesovu pekinskú rolu by na londýnskej zápasníckej žinenke mohol zohrať 21-ročný István Lévai, ktorý sa pred mesiacom stal v Belehrade nečakane majstrom Európy v grécko-rímskom štýle do 60 kg.

Maďarskému rodákovi v drese banskobystrickej Dukly však na rozdiel od ruského zisk kontinentálneho titulu v olympijskom roku negarantuje olympijskú miestenku. Bude sa o ňu uchádzať na kvalifikačných turnajoch.

K dispozícii sú tri v krátkom slede za sebou: európsky v Sofii (20. – 24. apríla) a dva svetové v severočínskom Tchaj-jüane (27. – 29. apríla) a v Helsinkách (4. – 6. mája). Z prvého a tretieho postúpia po dvaja v každej kategórii, z druhého po traja.

Ak Lévai, tak jeden

„Z výberu ma dlho bolela hlava,“ priznáva šéftréner klasického zápasenia Karol Lengyel. „Aby som to neprešpekuloval, radšej som sa vrátil k prvému variantu: István bude zápasiť len na svetových kvalifikáciách – prvej a v prípade potreby aj na druhej."

„Kontinentálna bude najťažšia, Európa je v klasickom zápasení dominantná a na ňu prídu všetci nenominovaní – po nej dvaja konkurenti odbudnú,“ vysvetľuje. „Okrem toho štartovať na prvej a na tretej znamená tri týždne držať váhu, čo je v prípade borca, ktorý zhadzuje 10 kilogramov, veľmi vysilujúce.“

Lévaiovci však využijú všetky tri možnosti: v Sofii zhodí do 60 kg Istvánov brat Attila.

V európskej kvalifikácii sa z „klasikov“ s Attilom Lévaiom pokúsi o miestenku aj Richard Rigó (66 kg), Marián Mihálik (84) a Filip Köszeghy (96). Do Číny s jeho bratom Istvánom pocestuje ešte Vojtech Jakus (74).

Tí, ktorí na prvý raz neuspejú, dostanú ešte jednu šancu v Helsinkách. Okrem Attilu. Krajina totiž do každej kategórie môže nominovať len jedného borca. Čiže ak bude za Slovensko v Pekingu zápasiť Lévai, tak len jeden.

Rozprávkový kemp

István vraj európsky primát strávil triezvo. „Nemal čas dlho lietať v oblakoch, lebo zakrátko sme na 18 dní odišli na sústredenie na Ukrajinu,“ vraví Lengyel. „Už som nejaké zažil, ale také, na ktorom by bolo 150 zápasníkov zo 14 krajín, medzi nimi päť majstrov sveta a vyše dvadsať medailistov MS a MS, ešte nie. V Alušte na pobreží Krymu bol prvý deň Istvánovým sparringpartnerom jeden z medailistov a potom sa s ním už nestretol, lebo zápasil s ďalšími a ďalšími...“

Vzápätí strávil týždeň v maďarskej Tate a od pondelka ho tam čaká ďalší.

„To všetko však stojí veľa peňazí – keby sme aj my mali Tatu či Nymburg, mohli by sme dohodnúť reciprocitu a stálo by nás to polovicu,“ vzdychne si tréner.

Ďalší povzdych pridá po otázke, či si Lévai po titule zlepšil podmienky: „Keďže som tvrdohlavý, Dukla mu dvihla plat hneď, a nie až od januára 2013: už nemá 300 eur, čo bolo na majstra Európy nedôstojné. Ak sa však pýtate na sponzorov, tak necítim žiadny záujem – to by musel byť futbalista, hokejista alebo tenista.“

Choré pomery

Tréner a mecenáš oboch maďarských bratov, ale nielen ich, si myslí, že v našom športe panujú choré pomery.

„Nebyť Dukly, na druhú kvalifikáciu do Číny necestujeme, lebo zväz na ňu nemá peniaze,“ konštatuje Karol Lengyel, ktorého brat František sa nedávno stal podpredsedom zväzu. „Aj na prvú do Bulharska zaplatí letenky a pobyt len pre štyroch – a ja musím doložiť peniaze pre piateho.“

„Všetci šiesti, ktorých som nominoval na olympijské kvalifikácie, majú šance sa nominovať do Londýna, inak by som ich na ne neposielal, pravdaže, István najväčšiu,“ ubezpečuje Lengyel.

Za to, že je trénerom grécko-rímskej reprezentácie, nedostáva ani euro. „Iste, vybral som si to sám, ale aké právo má v takom prípade niekto pripomienkovať moju robotu?“ pýta sa. "Štátny tréner v olympijskom športe by mal mať od štátu nejakú fixnú odmenu. Prinajmenej preto, aby mu manželka nepílila uši, že vychováva cudzie deti na úkor vlastných."