BRATISLAVA. Ak chcú odmeny, musia si na ne ušetriť. Slovenské volejbalistky ráno odleteli do Katovíc na majstrovstvá Európy, kde sa budú snažiť postúpiť zo základnej skupiny. Odmeny majú vypísané iba v prípade umiestnenia do šiesteho miesta, ktoré by znamenalo, že sa medzi európskou elitou predstavia aj o dva roky.
Súperi v základnej skupine
Piatok 25. 9. o 17.30 Česko, sobota 26. 9. o 15.00 Azerbajdžan, nedeľa 27. 9. o 15.00 Srbsko.
„Znie to nereálne, utopisticky, ale iba v prípade dobrého umiestnenia by sme ušetrili peniaze na ďalšie kvalifikácie a s tým súvisiacu prípravu. V súčasnej situácii si nemôžeme dovoliť vypisovať prémie," vysvetlil prezident Slovenskej volejbalovej federácie Ľubor Halanda.
Kým Slovenky veľmi na odmenu nepomýšľajú, domáce Poľky majú za titul sľúbených pol milióna zlotých (125-tisíc eur). Za striebro by dostali 100 000 eur a za bronz 75 000 eur.
Slovenky štartujú na treťom európskom šampionáte po sebe, vždy sa prebojovali pod vedením českého kouča Miroslava Čadu. Záverečný turnaj býva každé dva roky. V základnej D-skupine budú ich súperkami Srbky, Češky a Azerbajdžanky.
Vďaka novému systému im na postup do nadstavbovej skupiny stačí zvíťaziť nad jedným súperom. V ďalších bojoch sa prví traja v skupine stretnú s trojicou postupujúcich z B-skupiny (v nej hrajú Turecko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko).
„Naším cieľom je zvíťaziť aspoň raz v skupine. Ťažko povedať, cez koho by skôr viedla cesta, Srbky sú obhajkyne striebra, Češky prehrali jediný zápas za posledné štyri mesiace, ale aj Azerbajdžanky sú tradične silné," načrtol Čada.
V príprave odohrali Slovenky päť stretnutí, z toho tri razy vyhrali. Čo je však negatívne, z nominácie vypadli pre zranenie vysoké opory Petronela Biksadská a Lucia Hatinová.
Na šampionát nepríde ani Jana Matiašovská, ktorú Jekaterinburg nechcel uvoľniť skôr ako desať dní pred turnajom.
„Snažíme sa to eliminovať rýchlou hrou v útoku, dravosťou mladých hráčok. Súperi v skupine budú mať jednoznačnú výškovú prevahu, no je to šport a my sa chceme pokúsiť o prekvapenie," uzavrel Čada.
Rozdiel medzi najmladšou a najstaršou našou volejbalistkou je 19 rokov. Monika Smák (36) sa do slovenskej reprezentácie vracia po ôsmich rokoch. Medzitým mala aj materskú prestávku, na majstrovstvách Európy bude kapitánkou výberu.
Nehrali ste v reprezentácii osem rokov. Musel vás tréner dlho presviedčať, aby ste sa vrátili?
„Nie, bolo to rýchle. Vyhovoval mi tréningový plán, zavážilo aj to, že hrávam v Bydgoszczi a aj šampionát je v Poľsku."
Keď ste prišli do kabíny, poznali ste všetky spoluhráčky?
„Mladé nie, tie boli ešte v juniorskom veku, keď som hrávala na Slovensku."
Vykajú vám?
„Ale kdeže. Aj keď im niekedy hovorím, že ešte mi vykať budeš od zajtra! V kabíne je dobrá atmosféra."
Medzi vami a najmladšou Tatianou Crkoňovou je vekový rozdiel 19 rokov. Dá si povedať od skúsenejšej?
„Je mladá a treba ju usmerniť. Našťastie si dá povedať, vlastne v tíme sú také všetky hráčky, nemáme tam drzú či papuľnatú tínedžerku."
Takže ste sa nezľakli úlohy líderky, keď vás tréner hneď vymenoval za kapitánku?
„Nepotrpím si na to, aby som ako najstaršia hráčka bola kapitánkou. Ale budem sa snažiť svojej úlohy zhostiť na sto percent. Na druhej strane, nie je dôležité, kto je kapitánom. Máme mladý tím, treba ukázať, čo sme natrénovali."
Na majstrovstvách Európy vám budú chýbať tradičné reprezentantky Hatinová a Biksadská. Veľká strata?
„Je to veľká strata, ale lepšie je, že to povedali už pred prípravou. Keby sa zranili teraz a absolvovali celú prípravu, bolo by to horšie. Teraz sa aspoň pripravovali tie hráčky, ktoré budú hrať."
Hrá sa novým systémom - ak raz vyhráte, máte istotu nadstavby. Ale ak nie, idete domov hneď po troch víkendových dňoch. Znamená to väčší tlak na hráčky?
„Tlak to nie je. Možno je práve lepšie, že na postup stačí jeden zápas. Máme síce oslabené a výškovo nižšie družstvo, ale nie sme pod tlakom a stresom. Môžeme hrať odvážne. Sme síce papierovo najslabší tím, ale môžeme prekvapiť. Prečo hovoríme o jednom zápase? Veď môžeme vyhrať aj dva."
V skupine máte tri silné tímy, cez koho by viedla cesta za postupom?
„Ako povedal tréner, okrem mňa máme mladé hráčky. Musíme čakať na šancu, nemáme toľko skúseností s takýmito podujatiami. Myslím si, že by sme mohli postúpiť na úkor Česka alebo Azerbajdžanu."
V našej skupine nehrajú domáce volejbalistky. Bude podľa vás dobrá atmosféra v hale?
„Poľsko žije volejbalom, veď muži sú majstri Európy a aj od žien sa očakáva medaila. Na naše zápasy asi nebude chodiť toľko ľudí, ale ak by sme postúpili ďalej, isto prídu."
Máte dvojročného syna Juliána. Keď sa narodil, dali ste si od volejbalu prestávku. Návrat ste zvládali bez problémov?
„Rok som nehrala, oddýchla som si od stresu a trénovania. Od návratu hrám uvoľnenejšie, nie som v strese a cítim sa oddýchnutá."
Syn chodí na vaše zápasy?
„Jasné, zatiaľ vždy keď prišiel, vyhrali sme, a keď nebol na zápase, tak sme prehrali."
Čiže ide aj do Poľska ako maskot tímu?
„Príde, samozrejme."
