Vzťahy v najúspešnejšom športe sú rozvrátené. Tréneri spomínajú pomstu, funkcionár osobný útok

BRATISLAVA. Bol to jeden z najemotívnejších momentov v slovenskom športe. Veronika Zuzulová prežívala náročné obdobie a rozplakala sa na stretnutí s novinármi. Od Slovenskej lyžiarskej asociácie dostávala ultimáta a hrozby, že nebude môcť jazdiť na Svetových pohároch. 

Asociácia tlačila úspešnú lyžiarku do zmluvy o reklamných právach a chcela si ju vynútiť. 

Podobnému ultimátu čelili pred niekoľkými mesiacmi aj reprezentanti vo vodnom slalome. Podpis od nich žiadala pod hrozbou vylúčenia z účasti na olympijských hrách Slovenská kanoistika. Tentokrát však neboli predmetom sporu reklamné práva, ale štatút reprezentanta. 

Slalomári sa napriek výhradám voči štatútu rozhodli ustúpiť a nakoniec zmluvy podpísali. 

Štatút porušuje zákon o športe

Vodný slalom je v ére samostatnosti najúspešnejší slovenský šport. Žiadny iný nezískal toľko úspechov. Po parížskych hrách sa však ukazuje, že v hnutí sú vážne problémy. Ide predovšetkým o nezhody, nevraživosť a osobnú pomstu.

Medzi vedením sekcie divokých vôd na jednej strane a reprezentantmi s ich trénermi na druhej panuje napätá situácia. 

„Situácia je nevraživá. Dochádza k účelovému poškodzovaniu športovcov. Trpí slovenská kanoistika,“ tvrdí tréner Elišky Mintálovej Peter Cibák. Podľa neho ide zo strany športového riaditeľa Róberta Orokockého a tímlídra na olympijských hrách Martina Stanovského mladšieho o osobnú pomstu. 

Príkladov je viacero. Jedným z nich je nátlak na športovcov, aby podpísali štatút reprezentanta, inak ich zväz nenominuje na olympiádu. Športovci si pritom miestenky vybojovali na základe nominačných kritérií, ktoré vypísala Slovenská kanoistika. 

Štatút reprezentanta je bežný dokument a využíva ho viacero zväzov. Slovenská kanoistika však v štatúte dáva výkonnému výboru a športovému riaditeľovi právo odvolať reprezentanta alebo trénera z reprezentačného družstva. 

„Báli sme sa to podpísať,“ vysvetlil Peter Cibák. Štatút si reprezentanti nechali analyzovať u právnikov. Rovnaký krok urobilo aj Športové centrum polície, pod ktoré spadajú Matej Beňuš a Zuzana Paňková. Obe analýzy sa zhodujú v tom, že štatút je v rozpore so zákonom o športe. 

Zväz tak obchádza pravidlá, ktorými by sa mal sám riadiť.

„Nemôžete trestať trénera alebo športovca z pozície športového riaditeľa alebo člena výkonného výboru. Na to sú určené disciplinárne orgány, pred ktorými má daný človek možnosť sa brániť. Poslali sme k tomu pripomienky, odpoveď sme nedostali. Prišla až pred olympijskými hrami, že ak štatút nepodpíšeme, do Paríža nepôjdeme,“ vysvetlil Cibák. 

Takýto mail dostali Mintálová a Jakub Grigar. Obaja nakoniec dokumenty podpísali. Grigar dokonca vyjadril súhlas skôr. Ústne.

„Žiaľ, za dva týždne, ktoré som strávil na Svetových pohároch v tom istom hoteli ako funkcionári zväzu, za mnou nikto so žiadnym štatútom neprišiel,“ uviedol pre denník N. Napriek tomu, že súhlas oznámil telefonicky Róbertovi Orokockému, na výkonnom výbore o týždeň neskôr sa riešilo ultimátum voči nemu. 

„Dozvedel som sa, že výkonný výbor sa mi vyhráža, že ak štatút nepodpíšem, nepustia ma na olympiádu,“ vravel. 

Kačica dával za príklad, potom bol nežiaduci

Vlani dával Róbert Orokocký pri oceňovaní športovcov Dukly Banská Bystrica tím Elišky Mintálovej za vzor a vyzdvihoval prínos asistenta trénera Tomáša Kačica. Práve vďaka nemu vraj dosiahla pred rokom najlepšie výsledky.