Na Slovensku sme v druhej polovici decembra zvyknutí na futbalový oddych počas dlhotrvajúcej zimnej prestávky.
Tentoraz fanúšikom spestrili adventný čas majstrovstvá sveta v Katare. Týždeň pred Vianocami vyvrcholia súbojmi o medaily.
Pred najdôležitejšími zápasmi sprevádzal čitateľov svojim originálnym pohľadom na dianie VLADIMÍR GOFFA. Ako futbalový tréner viedol hráčov z každého kúta sveta.
Pôsobil od mládežníckej reprezentácie, cez Slovan, nižšie súťaže, až po maldivskú ligu. Bol pri začiatkoch Mareka Hamšíka, trénoval s Pavlom Vrbom, stretol sa s menami ako Zlatan Ibrahimovič či Ernesto Valverde. Svoje veselé i nezvyčajné zážitky spísal aj knižne.
Dnes patrí k najpopulárnejším futbalovým komentátorom a glosátorom.
Ako sa vám sledovali majstrovstvá sveta v atypickom období, uprostred sezóny?
Bol to maratón. Ale odbehol som ho s ľahkosťou. Na MS som videl v priamom prenose všetky zápasy, paradoxne, s výnimkou jedného jediného.
Otvárací duel Katar – Ekvádor som nestihol. Pozerať zápas na malom displeji mobilu by nebolo ono.
V tom čase som totiž cestoval domov do Žiliny z rozlúčkového zápasu Mareka Hamšíka na Tehelnom poli, kde sme sa stretli aj s Pavlom Vrbom a ďalšími priateľmi, kolegami.
Záverečné zápasy v skupinách sa predsa hrali naraz. Sledovali ste ich v repríze?
Keď sa hrali dve skupinové stretnutia súbežne, sledoval som jedno na laptope položenom na stole, druhé na televíznej obrazovke. Nebolo to veru komfortné, ale dalo sa. Neškúlim. Dúfam.
Akurát ma rozčarovalo, že na internete je posunutie prenosu zhruba 30 sekúnd, takže ak v ňom padol gól, vedel som to od komentátorov v televíznom zápase už v predstihu.
Nieže by som bol až taký futbalový fanatik, ale jednoducho príležitosť vidieť konfrontácie, ktoré máme možnosť sledovať len raz za štyri roky, som si nechcel nechať ujsť.
Pomerne nezvyčajný termín si vyžiadala špecifická voľba usporiadateľskej krajiny. Hovorí sa, že na tribúnach boli prvýkrát bohatší fanúšikovia než hviezdy na ihrisku. Aký ste mali dojem z Kataru ako organizátora?
K samotnej kvalite organizácie MS sa neviem zodpovedne vyjadriť. Ale do uší sa mi doniesli informácie ľudí, ktorí boli priamo na mieste a po návrate sa rozplývali nadšením. A nechápali, o čom sa točí na Slovensku, aké muchy a nedostatky sa tu hľadajú.
Nie som marketingový guru, aby som chápal všetky biznisovo–spoločenské súvislosti a vedel ich objektívne vyhodnotiť. Katarčania dostali hračku, zobchodovali majstrovstvá, zrejme si ich kúpili aj s funkcionármi, ktorí boli pred dvanástimi rokmi pri voľbe.
Nasvedčuje tomu aj iný korupčný škandál v podozrení s Katarom, ktorý aktuálne hýbe Európskym parlamentom v kauze víz a iných záležitostí.
Ukázali Katarčania niečo zaujímavé aspoň z futbalového pohľadu, alebo si ich reprezentácia len kúpila trojzápasovú šampionátovú skúsenosť?
Nechcem ich snahu znevažovať alebo ich inak devastovať. Skúsili - neuspeli. Zaujali ma akurát tým, že si v príprave ťukli s Domanižou.
Ktorý tím vás pozitívne prekvapil a od koho ste, naopak, očakával viac?
Viac som čakal od Slovenska. Už v európskej kvalifikácii. Skrátka, že sa na šampionát prebojujeme a potešíme ľudí doma. V Katare som teda nemal komu fandiť.
Aj keď už pred MS som sa netajil tým, že sa veľmi teším na spôsob hry Kanady, Austrálie a USA. Nesklamali ma, skôr potešili.
Na ten najkrajší, majstrovský pohľad zatiaľ čakáme. Čo bol pre vás dosiaľ najvýnimočnejší moment turnaja?
Najvýnimočnejšie momenty neboli o góloch, bodoch, postupoch, ale o národnej kultúre. Celý svet sa zmieta v rasových, náboženských, dúhových, rodových a neviem akých protestoch.
