BRATISLAVA. Maradona - doktor Jekyll a pán Hyde svetového futbalu. S dvoma božskými nohami a jednou božou rukou, napísal o argentínskom géniovi športový publicista Anton Zerer v knihe Hry a sny.
V kariére Diega Maradonu by sa dalo nájsť hádam aj tisíc zaujímavých momentov, no toto je aspoň sedem, vďaka ktorým zostane nezabudnuteľnou futbalovou legendou.
Profesionálny debut
Desať dní pred dovŕšením šestnástych narodenín, 20. októbra 1976, debutoval Maradona za tím Argentinos Juniors v zápase proti Talleres (0:1) ako najmladší hráč v histórii argentínskej Primera Division.
Tréner Juan Carlos Montes ho poslal na ihrisko po prestávke namiesto Giacobettiho. Mladíček v drese s číslom 16 síce neodvrátil prehru, no upútal momentom, o ktorom sa hovorí v Argentíne dodnes.
Krátko po príchode na ihrisko mazácky nasadil obrancovi Juanovi Cabrerovi také jasličky, že súper sa iba začudovane obzrel, kto si to dovolil.
Od tej chvíle hráči súpera vedeli, kto je Maradona. Bol lepší ako oni a robil všetko preto, aby ich o tom presvedčil.
Standing ovation fanúšikov Realu
Maradonovo pôsobenie v FC Barcelona zostáva trochu v tieni úspešnejších kapitol jeho kariéry, ale aj tak sa môže pochváliť jedným unikátnym momentom.
Bol prvým hráčom Barcelony, ktorý zožal ovácie v stoji od fanúšikov Realu Madrid na Štadióne Santiaga Bernabéua.
Bola streda, 26. júna 1983, keď v prvom zápase finále Ligového pohára strelil Argentínčan jeden z najkrajších gólov.
Bežiac sám na bránku najskôr obišiel brankára Augustína, ale namiesto toho, aby strelil do prázdnej bránky, počkal si, kým dobehne obranca Juan José.
Toho si elegantne posadil na trávnik a vzápätí poslal loptu do siete. Fanúšikovia rivala odmenili tento kúskom aplauzom. Takáto pocta sa ušla až o 22 rokov neskôr Ronaldinhovi.
Podvod storočia a gól storočia
Vo štvrťfinále majstrovstiev sveta 1986 vyradil Maradona dvoma gólmi Anglicko. Oba sa stali legendárnymi, ale z odlišných dôvodov.
Súboj Argentíny proti Anglicku mal silný politický náboj, najmä zo strany Juhoameričanov.
V roku 1982 bojovali obe krajiny v krátkej vojne o Falklandské ostrovy. Argentínčania, ktorí ostrovy patriace Veľkej Británii obsadili, sa po porážke museli stiahnuť.
Maradona najskôr v 51. minúte prehlavičkoval o 17 centimetrov vyššieho brankára Petra Shiltona. Teda, prehlavičkoval...
Loptu poslal do siete vo výskoku rafinovaným úderom pravej ruky. Rozhodca Ali Bennaceur z Tuniska ho po konzultácii s asistentom Bočevom z Bulharska uznal.
Keď mu neskôr premietli televízny záznam, psychicky sa zrútil.
O štyri minúty po podvode storočia predviedol Maradona úchvatné sólo. Loptu si prevzal ešte na argentínskej polovici, prešiel cez dvoch stredopoliarov, vychutnal si dvoch obrancov a napokon telom poslal brankára Shiltona na inú stranu a do prázdnej bránky skóroval. Dr. Jekyll a Mr. Hyde...
Triumf na MS 1986
Bol to jeho turnaj. Nielenže ukázal, že je najlepším hráčom sveta, ale doviedol Argentínu k vytúženej trofeji.
Vo finále majstrovstiev sveta 1986 v Mexiku proti Nemecku ho dlho deptal jeho osobný strážca Lothar Matthäus, ale stačil zlomok sekundy, aby sa prejavil.
Zopár minút pred koncom poslal Maradona zlatý pas na Burruchagu, ktorý zariadil, že titul putoval do Argentíny.
Double s SSC Neapol
V 80. rokoch minulého storočia kraľoval v talianskom futbale Juventus Turín a uchmatnúť mu titul sa pokúšali najmä dva veľkokluby z Milána - AC a Inter.
Lenže v roku 1984 prestúpil do Neapola z Barcelony Diego Maradona za v tom čase rekordnú sumu 6,9 milióna libier.
V sezóne 1986/87 doviedol klub z chudobného mesta na juhu krajiny k zisku double (titul aj Taliansky pohár) aj vďaka úchvatnej sérii 15 víťazstiev.
Maradona sa stal pre Neapol aj pre celý taliansky juh bohom.
Slávna rozcvička
Mala to byť úplne obyčajná predzápasová rozcvička. Keď však dídžej pustil pieseň Life is Life od skupiny Opus, fanúšikovia z Maradonu nevedeli strhnúť oči.
Argentínčan sa pred semifinálovou odvetou Pohára UEFA v roku 1989 proti Bayernu Mníchov s loptou doslova maznal. V jeho rozviazaných kopačkách a hustých vlasoch akoby bol magnet.
Neapol napokon cez Bayern postúpil a vo finále hranom na dve stretnutia si poradil aj so Stuttgartom.
Druhý titul s Neapolom
Na konci 80. rokov sa na vrchol v Serie A vyšplhali milánske tímy Inter a AC. Útočili aj na titul v sezóne 1989/90, ale Maradona bol proti.
V zápase proti AC Miláno 1. októbra 1989 vyhrali domáci 3:0. Prvým dvom gólom predchádzali Maradonove centrované lopty a tretí gól bol jeho ďalšou lahôdkou.
Rútiac sa na brankára si ho najskôr posadil a potom preloboval. V druhej polovici sezóny Neapol pečatil zisk druhého (a doteraz posledného) titulu víťazstvom 3:1 nad Juventusom Turín.
Bez Maradonu by to nedokázal.