Na zlato to príliš nevyzerá. Malí experti radia Ramsaymu, ako uspieť

Niektoré správy o stave slovenského hokeja sú nelichotivé, fanúšikovia šomrú a hovoria, že zlaté časy sú preč.

Zaspali sme, už nás dobiehajú Maďari.

Spomínajú na éru, keď každý šampionát zaváňal medailou. Göteborské zlato či ďalšie výnimočné úspechy však nemusia ostať len v spomienkach.

Hokeju možno svitá na lepšie časy.

Sedem Chárov, Crosby aj Šatan

Na zimnom štadióne v bratislavskej Dúbravke v polovici apríla trénuje v klube HOBA niekoľko mládežníckych družstiev. V jednej skupine je aj štyridsať detí.

Hokej ich baví, žijú ním naplno. Krátko pred tréningom už sedia piati na mantineli a ďalší sa netrpezlivo tlačia pri dvierkach na striedačke.

„Kedy zapískate?“ spytuje sa túžobne jeden z chlapcov trénera. Ďalší búcha hokejkou o mantinel.

Nik nesmie na ľad, kým tréner nedá pokyn.

„No tak pískajte,“ žiada ďalší nedočkavo. Akoby celý deň čakal len na túto chvíľu. A teraz, keď už by chcel miešať pukom na ľade, tréner vyčkáva.

Keď sa konečne ozve zvuk píšťalky, spustí sa lavína. Malí hráči v rôznofarebných dresoch, ktoré sú im často po kolená, sa hrnú na ľad.

Len v kategórii osem- až desaťročných rastie v klube HOBA Bratislava sedem budúcich Chárov, dvaja Ovečkinovia, jeden Crosby, ba aj Šatan. Na tých všetkých by sa malí hokejisti chceli podobať.

A ešte aj na kamaráta Roba v žltom drese, lebo dobre kľučkuje a má tvrdú strelu.

Obrana bude takmer nepriestrelná. Titul majstra sveta by mohol byť niekedy opäť náš. Slovenský hokej má na čom stavať.

„Hokej ma baví. Najlepšie na ňom je, že sa môžeš tešiť z gólu, ktorý dáš,“ hovorí osemročný Matúš. Oči mu pri tom žiaria.

„Ako som sa dostal k hokeju? Postupne. Najskôr som hral futbal a tréner ma naučil korčuľovať. Tak to postupne išlo, až bol zo mňa hokejista,“ opisuje úvod nádejnej kariéry.

„Najkrajšie je, keď môžem zdvihnúť ruky a zakričať, že som dal gól,“ dodá aj šesťročný Matúš. K hokeju sa dostal vďaka staršiemu bratovi. „Stane sa, že niekedy dám aj šesť gólov,“ chváli sa.

S takou streleckou bilanciou si určite nájde uplatnenie.

„Dať gól nie je v hokeji to najdôležitejšie. Lepší pocit máte, keď vyhráte. Keď niekto strelí gól, najväčšiu radosť má on sám. Keď vyhráme, tešíme sa všetci,“ filozofuje deväťročný Matej.

Lenže nie vždy sa vyhrá, k hokejovému životu patria aj prehry.

„Keď dostanem gól, som z toho smutný,“ vraví deväťročný Max, ktorý je v bránke. Nerád spomína na prehru 0:21. Vtedy vraj plakali v kabíne viacerí.

Najväčší problém? Nevedia dať gól

V posledných rokoch nedosahuje slovenská hokejová reprezentácia najlepšie výsledky. Veľmi dobre to vedia aj malí hokejoví experti. Majú dobrý prehľad.

Sledujú zápasy reprezentácie, ale aj slovenskú ligu. NHL pomenej. „Hrá sa v noci, vtedy spím,“ vysvetľuje jeden z nich.

Budúci reprezentanti vedia o tých súčasných dosť. Sledujú aj prípravné zápasy a všímajú si, kde robia veľkí hráči chyby. Slovenský tím podľa ich odhadov na domácom šampionáte medailu nezíska.