Minneapolis 8. októbra (TASR) - Majstrovstvá sveta v plávaní by sa mohli konať aj v bazéne napustenom sirupom. Americkí vedci totiž experimentálne dokázali, že plavci nie sú v tejto hustej kvapaline výrazne pomalší ako vo vode, píše časopis Nature.
Zároveň tým odpovedali na otvorenú otázku zo 17. storočia, keď Isaac Newton a Christiaan Huygens diskutovali o tom, či viskozita kvapaliny ovplyvňuje rýchlosť v nej sa pohybujúceho objektu.
Edwardovi Cusslerovi a Brianovi Gettelfingerovi z Minnesotskej univerzity v Minneapolise sa podarilo získať 16 dobrovoľníkov, medzi ktorými boli rekreační plavci, ale aj vrcholoví športovci.
Dobrovoľníci plávali rôznymi štýlmi v 25-metrovom bazéne. Vedci do vody nasypali 300 kilogramov jedlého želatinátora, ktorým sa zahusťujú zmrzliny a šalátové omáčky. Všetky disciplíny si potom zopakovali v bazéne s normálnou vodou.
Časy borcov dosiahnuté v obidvoch kvapalinách sa odlišovali maximálne o štyri percentá, ale vo výsledkoch nebol badať príklon k žiadnemu z médií. Cussler si to vysvetľuje tým, že sirup síce kladie väčší odpor, ale na druhej strane každý záber posunie plavca viac vpred. Obidva efekty sa v tomto prípade vyrovnajú. Mierne odchýlky medzi sirupom a vodou sú skôr výsledkom odlišných prúdnicových tvarov tiel plavcov.
Inak vyzerajú výsledky u malých objektov. Pod určitou hranicou veľkosti určuje rýchlosť napredovania viskóznosť kvapaliny. Napríklad baktérie by mali v sirupe plávať viditeľne pomalšie ako vo vode.