Prešov 14. augusta (TASR) Slovenskí volejbalisti získali v 3. ročníku Európskej ligy z dvanástich vystúpení len dva víťazstvá a v konečnej tabuľke hlavnej fázy obsadili predposlednú, siedmu priečku pred Estónskom, ktoré vyhralo iba raz a to práve nad Slovákmi.
Tréner slovenského výberu Vladimír Přidal však netajil, že samotné výsledky pre neho nie sú v danej situácii sklamaním. Predstavovali sme si to trochu inak, ale ak si človek uvedomí v akej sme boli situácii, nemožno sa čudovať, že sme trikrát prehrali, vyhlásil Přidal po troch zhodných výsledkoch 1:3 s Tureckom, Španielskom a Gréckom na záverečnom prešovskom turnaji a pokračoval: Hoci okrem prvého zápasu chlapci podávali veľmi bojovný a súdržný výkon, zloženie kádra bolo veľmi limitované a súperi silní.
Po skvelom postupe na majstrovstvá Európy z 1. miesta kvalifikačnej skupiny na úkor Čechov, Maďarov a Dánov mienilo vedenie tímu na prvých dvoch turnajoch trochu experimentovať so zostavou a dať priestor hráčom širšieho kádra. Nakoniec však v podobnom zložení musel Přidal zvládnuť aj ďalšie dva turnaje, pričom sa postupne množili Jóbové zvesti o ďalších a ďalších zraneniach. V podstate nám chýba šesť až osem hráčov z toho kádra, ktorý odohral celú kvalifikáciu majstrovstiev Európy. Sú tam objektívne i subjektívne príčiny, prečo tu s nami neboli a je to smutné. Fakt sme sa chceli aj v Európskej lige prezentovať víťazstvami a hlavne doma v Prešove. Ale ako som už naznačil, s týmto zložením družstva a navyše prenasledovaným toľkými zraneniami, sme lepšie výsledky asi očakávať nemohli, zdôraznil kouč a pokračoval s pochvalou hráčov, s ktorými EL odtiahol: Každý zo seba naozaj vyžmýkal čo sa dalo. No ja musím vyzdvihnúť Fera Ogurčáka je to jediný bojovník a mohykán, ktorý to celé absolvoval od začiatku kvalifikácie na majstrovstvá Európy až po posledný duel Európskej ligy. Klobúk dole tiež pred Mišom Sládečkom, ktorý ani nečakal, že dostane takú veľkú príležitosť v reprezentácii a že bude druhým nahrávačom v kvalifikácii a teraz fungoval ako prvý nahrávač a bola to pre neho veľká škola. Takisto Sopko, ktorý bol v kvalifikácii vlastne prvým striedajúcim hráčom, si zaslúži absolutórium a tak by som mohol pokračovať s ďalšími.
Kapitán Pavol Bartík bol z bilancie troch prehier v Prešove viac rozladený. Škoda, že na súpiske zostalo veľa hráčov, ktorí nemohli zasiahnuť do Európskej ligy, alebo sa v jej priebehu zranili. Vlastne z 25-člennej nominácie nás po tom, čo sa v nedeľu zranil Martin Benčič zostalo už len deväť a je to dosť zarážajúce absolvovať domáci turnaj len takomto počte. No taký už je život, človek sa môže z toho iba ponaučiť, ale zraneniam sa dá len sotva vyhnúť, konštatoval smečiar, pre ktorého bolo pôsobenie v národnom tíme vždy obrovskou poctou. Každý hráč si musí uvedomiť, že reprezentovať v každom zápase a je jedno či to je len priateľský, alebo na majstrovstvách sveta alebo Európy, je veľmi dôležité. Chlapci tu majú v priemere 22 rokov a preto sa nikto nemôže vyhovárať a odmietať reprezentovať. Veď aj teraz sme tu boli super partia. Teraz už však treba trošku začať myslieť aj na budúcoročné majstrovstvá Európy, dodal Bartík.
