Žiadny zápas, žiadny turnaj. Rusko si už nezaslúži ani prehrať (komentár)

Vladimir Putin si svoj útok na Ukrajinu načasoval. Počkal, kým v Pekingu zhasne olympijský oheň a potom udrel. Opäť v sebe nezaprel športového fanúšika. A vraj šport a politika sa nemajú miešať. Fráza.

V športe bolo vždy veľa politiky a politika často využívala a zneužívala šport. 

Pre Putinov režim sa stal šport silným nástrojom štátnej propagandy. V roku 2014 usporiadalo Rusko v Soči najdrahšie zimné olympijské hry v dejinách a pre medailovú dominanciu svojich športovcov neváhalo falšovať dopingové vzorky.

Odhalenie štátom riadeného dopingu v Rusku viedlo k trestu, ktorý trvá dodnes. Na olympijských hrách môžu ruskí športovci štartovať len pod hlavičkou Ruského olympijského výboru, bez ruskej vlajky.

Svetová atletika (WA) išla ešte ďalej a na svoje akcie púšťa len vybraných ruských športovcov, ktorí súťažia pod neutrálnou vlajkou. 

Približne pred 15 rokmi objavil v sebe ruský diktátor vášeň pre hokej. Naučil sa ako tak korčuľovať a začal hrávať exhibičné zápasy. S Putinom sa na ľade často strápňovali hokejové legendy. Uhýbali sa mu na jeho ceste k bránke, aby sa mohol stať najlepším strelcom. A potom mu tlieskali.