Koník: Kmotrík si môže kúpiť dom, auto i hráča. Ale nie slovanistickú DNA

BRATISLAVA. Kritizovať najslávnejší slovenský futbalový klub si dovolí v súčasnosti málokto. Ak aj áno, väčšinou je to v debatách v krčme pri pive.

Bývalý šéftréner mládeže Slovana Bratislava Vladimír Koník je iný. Už dlhodobo kritizuje pomery v klube a jeho filozofiu. Zažil ju aj na vlastnej koži.

V posledných zápasoch hrávajú v základnej zostave Slovana pravidelne len dvaja slovenskí futbalisti. Čím si to vysvetľujete?

„Je to vec majiteľa klubu. Ak sa rozhodol ísť touto cestou, fanúšikovia to musia rešpektovať. Ale nemám rád frázu, že majitelia si môžu robiť, čo chcú.

Mali by sa držať histórie klubu. Ak máme hovoriť o Slovane ako výstavnej skrini slovenského futbalu, malo by byť na ihrisku viac slovenských hráčov.“

Bývalý tréner Slovana Ivan Vukomanovič povedal po svojom odchode, že Kmotríkovci sú obklopení zlými manažérmi. Čo si o tom myslíte?

„Viem, kam mieril. Je to narážka na generálneho riaditeľa Richarda Trutza, ktorého kroky sú pre mnohých ľudí neakceptovateľné a nepochopiteľné.

Z vlastnej skúsenosti viem, že pri majiteľoch futbalových klubov sa nachádza veľa zbytočných ľudí, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku. Slovan drží v rukách veľa ľudí, ktorí chcú za každú cenu upútať pozornosť a viacerí na silnej značke, akou je Slovan, parazitujú.“

V Slovane ste v minulosti pôsobili ako šéftréner mládeže. Aká bola vtedy filozofia klubu?

„Bol som tam v období, keď v prvom tíme trénoval Cyperčan Nikodimos Papavasileiou (2015/2016 - pozn. red.). Už vtedy sa to začínalo podobať na súčasnosť.

Tréner mal jasnú predstavu, ako poskladať mužstvo zo zahraničných hráčov. Otvorene hovoril, že ak chce Slovan dosiahnuť výsledky v Európe, nikdy to nedokáže so slovenskými hráčmi, ktorí podľa neho nemajú mentalitu byť úspešní.“

Ako ste s ním ako šéftréner mládeže spolupracovali?

„Mládež vtedy nemala priame prepojenie na seniorský tím, ktorý pracoval izolovane. Tréner Papavasileiou si vyberal mladých hráčov nie podľa kvality.

Vždy si ich zobral, aby mu vyplnili stav pri hre, alebo mladíci len narážali lopty či suplovali kužeľ. Niekedy sa stalo, že dorastenec šiel okolo kabíny áčka a tréner ho zobral k sebe na tréning, pričom som o tom vôbec nevedel.“

Po odvolaní cyperského trénera ste sa stali na chvíľu hlavným trénerom prvého tímu. Ako k tomu prišlo?

„Po vypadnutí v európskom pohári s lotyšskou Jelgavou a následnej prehre v Podbrezovej ma oslovil Ivan Kmotrík mladší. Predtým mi rovnakú ponuku dal aj Richard Trutz, ale dvakrát som ju odmietol.

V tom období som sa videl skôr pri mládeži. V akadémii Slovana vtedy prebiehal mocenský boj medzi mnou a pánom Valovičom, ktorý ťažko znášal, že som zastával vyššiu pozíciu.

Ešte horšie bolo, keď som dostal ponuku trénovať áčko ja a nie on. Napokon som pri tíme ostal tri týždne.“

Stihli ste za ten čas zistiť, ako to funguje v klube postavenom na legionároch?

„Áno.