Tour stojí pred dilemou. Kto získa Armstrongove tituly?

Marek Bažík|27. aug 2012 o 16:50

Nájsť čistých víťazov Tour z Armstrongovej éry môže byť ešte ťažšie ako usvedčiť Američana z dopingu.

Môže trvať mesiace alebo roky, kým sa nájdu noví víťazi. Tour 2010 spoznala držiteľa žltého dresu 566 dní po pretekoch.

BRATISLAVA. Ak Lancovi Armstrongovi definitívne odoberú sedem titulov z Tour de France, nebude to po prvý raz, čo organizátori prepíšu históriu slávnych cyklistických pretekov.

Nájsť nových "čistých" víťazov z Armstrongovej éry však môže byť ešte ťažšie ako usvedčiť Američana z dopingu, píšu svetové médiá.

„Takmer všetkých, ktorí za Armstrongom skončili druhí, v istom čase podozrievali alebo usvedčili z užívania dopingu,“ pripomenula agentúra Associated Press.

Keď sa AP pýtala, kto by mal dostať Armstrongove tituly, mená bez previnenia sa hľadali ťažko.

„Dobrá otázka. Celá dekáda bola jedna veľká lož,“ otvorene povedal Filippo Simeoni, niekdajší Američanov rival, s ktorým prišiel do mnohých konfliktov.

Tour 2004. Armstrong sa v drese tímu US Postal Service teší z víťazstva v 15. etape pretekovdo Villard-de-Lans. FOTO: TASR/AP

Nedávajte tituly nikomu

„Nikto tie Tour nevyhral. Niet víťaza,“ komentoval situáciu britský Guardian.

„Ak mu tituly vezmú, nemusia ich nevyhnutne dávať niekomu inému,“ súhlasí Pierre Bordry, bývalý šéf francúzskej antidopingovej agentúry.

„Je zrejmé, že tituly víťaza Tour de France nesmú udeliť ľuďom, ktorí čelia podozreniu z dopingu, alebo ich z dopingu usvedčili.“

Takému opisu ale vo výsledkovej listine zodpovedajú desiatky cyklistov. Švajčiar Alex Zülle, druhý na Tour 1999, priznal, že EPO užíval štyri roky.

Meno Jana Ullricha, večnej Armstrongovej dvojky, sa spomína v Operácii Puerto. Alexander Vinokurov aj Ivan Basso, ďalší top cyklisti, si odpykávali dvojročné tresty.

Šancu by mal aj desiaty v poradí

Podľa konzervatívneho odhadu New York Times sa od roku 1998 viac ako tretina mien najlepších jazdcov objavila v spojení s dopingom. Denník však zarátal iba oficiálne prípady.

Ďaleko radikálnejší bol francúzsky denník Libération: vylúčil každého jazdca, ktorý bol pozitívne testovaný, zapletený do dopingu, alebo bol iba v kontakte s podozrivými tímami či doktormi.

Podľa novín by najvyššie postaveným jazdcom na Tour 2000 bol relatívne neznámy Talian Daniele Nardello, pôvodne desiaty v celkovom poradí.

Carlos Sastre by zase získal tituly za rok 2002, keď skončil desiaty, a za rok 2004, keď finišoval ôsmy.

Tour 2004: Armstrong vyhráva 17. etapu pred Nemcami Andreasom Klödenom (vľavo) a Janom Ullrichom (vpravo v pozadí) z tímu T-Mobile. FOTO: TASR/AP

Schleck: Nie som šťastný

„Môže trvať mesiace, alebo roky, kým sa to urovná,“ upozorňuje Associated Press.

Konečného víťaza Tour 2010 napríklad určil až arbitrážny súd vyše rok a pol po tom, ako Alberto Contador v žltom tričku triumfálne jazdil po Champs-Élysées.

„Jediným pozitívom je, že po 566 dňoch neistoty konečne poznám verdikt,“ povedal vtedy Andy Schleck, ktorý po Španielovi prebral titul.

„Ak som teraz víťazom Tour de France 2010, nerobí ma to šťastným. Súperil som s Contadorom v pretekoch a prehral som. Tour chcem vyhrať športovým spôsobom, nie na súde,“ dodal Luxemburčan.

Ani Ullrich, vedomý si vlastných prehreškov, po spätných tituloch veľmi netúži. „Kariéru som ukončil a som hrdý na svoje druhé miesta. Už ma to veľmi netrápi,“ povedal v piatok pre agentúru Reuters.

Nájsť skutočného víťaza

Ako sa Amaury Sport Organisation, organizátor Tour, napokon rozhodne, je ťažké odhadnúť.

Napríklad v roku 2007 Dán Bjarne Riis priznal, že užíval EPO, rastové hormóny a kortizón na ceste za víťazstvom v ročníku 1996, ale v histórii Tour zostal víťazom s hviezdičkou pri mene, pretože v čase jeho priznania už uplynula osemročná premlčacia lehota.

Ak by sa rovnakého pravidla organizátori držali pri Armstrongovi, odobrať by mu mohli iba tituly z roku 2004 a 2005.

Úplne prvý, kto pre doping prišiel o titul, bol v roku 2006 Floyd Landis. Bol to vtedy, paradoxne, prvý ročník pretekov po tom, ako Armstrong ukončil kariéru.

Víťazstvo pripadlo Oscarovi Pereirovi, ktorému organizátori pretekov gratulovali na malej, ale symbolickej ceremónii na španielskom ministerstve športu.

Šéf pretekov, Christian Prudhomme, vtedy o Španielovi, ktorý nikdy predtým ani potom v pelotóne nevynikal, povedal: „(Je to) neskorý víťaz, ale je to skutočný víťaz.“