BRATISLAVA. Najslávnejšie cyklistické preteky na svete Tour de France stvorili počas svojej bohatej a dlhej histórie viaceré legendy.
So siedmimi zelenými dresmi sa medzi ne môže zaradiť aj Peter Sagan, ale tie najzvučnejšie mená si odnášali žlté dresy pre celkových víťazov.
Kanibal Merckx
Dnes 80-ročný Eddy Merckx kraľoval na Tour de France od roku 1969 do 1972 a piaty titul pridal v roku 1974.
Päťkrát vyhral aj Giro d'Italia, raz Vueltu, sedemkrát Miláno - San Remo, trikrát dláždený monument Paríž - Roubaix či trikrát bol majstrom sveta.
Celkovo má na konte neuveriteľných 525 víťazstiev a aj preto ho francúzsky magazín Vélo nazval "najlepším cyklistom všetkých čias".
Jeho niekdajší belgický kolega Christian Raymond žartovne podotkol: "Ja s Eddym Merckxom sme vyhrali všetko. Ja Paríž - Tours a on všetko ostatné."
Práve Raymondova dcéra bola autorkou Merckxovej prezývky.
Keď Merckx stál na štartovej čiare po boku Raymonda, ten sa pozrel na svoju dcéru a povedal: "Tento chlapík nás nenechá nič vyhrať, všetko chce pre seba."
Dcéra sa pozrela na Merckxa a potom na otca. "Takže je kanibal," skonštatovala sebavedomo. Odvtedy je kanibal synonymom pre meno tejto legendy.
Svoju prvú Tour de France vyhral Merckx vo veľkom štýle. V roku 1969 mal pred druhým Raymondom Pingeonom náskok ôsmich minút.
Po príchode do cieľa poslednej etapy francúzsky komentátor kričal: "Bravo, Bravo, Bravo, Merckx, Merckx." Okamžite ho obkolesili priatelia aj novinári, jedného vyčerpaný Merckx takmer zrazil na zem.
Získal žltý dres za víťazstvo v celkovej klasifikácii, zelený za bodovaciu súťaž aj bodkovaný, keďže bol najlepším v horách. Ako 24-ročný by vyhral aj biely dres pre najlepšieho jazdca do 25 rokov, vtedy sa však ešte neudeľoval.
Merckx bol hviezdou. Čierne vlasy a zjav ako Elvis Presley priťahovali pozornosť. Ešte viac však jeho úspechy a rekordy, ktoré sú mnohé neprekonateľné.
"Nemám rád, keď niekto povie, že som najlepší v histórii. Nie som. Som len najlepším cyklistom svojej generácie. Nejazdil som pre slávu, miloval som cyklistiku a vyhrávanie," povedal Merckx pre Guardian.
VIDEO: Zábery z čias Eddyho Merckxa na Tour de France
Indurain vládol päť rokov po sebe
Bradley Wiggins ho nazval svojím idolom a hrdinom.
Chválil ho aj legendárny Merckx. Španiel Miguel Indurain je ďalším zo štvorčlenného zoznamu cyklistov, ktorí vyhrali Tour de France päťkrát.
Indurain však predsa len vyčnieva zo zoznamu. Najvýznamnejšie cyklistické preteky dokázal vyhrať päťkrát v sérii.
Lepším z tohto pohľadu bol iba Lance Armstrong, ktorý triumfoval sedemkrát po sebe, jemu však žlté dresy pre doping odobrali.
Indurain dokázal dvakrát v kariére vyhrať v jednom roku dve prestížne Grand Tours - Tour de France aj Giro d’Italia (1992, 1993).
Niektorí hovoria, že je najlepším španielskym športovcom všetkých čias. A keby nebolo Merckxa, možno by mu prischol aj honor najlepšieho cyklistu v histórii.
Bol skvelým časovkárom aj vrchárom, nejazdil však dobre klasiky. No jeho rekord na Tour de France vo víťazstvách v jednom slede dlho nikto neprekoná.
Chris Sidwells v knihe o histórii Tour de France s názvom Preteky pre bláznov píše: "Indurain jazdil ako španielska galeóna. Bol Bugatti Veyron cyklistiky. Jeho motor bol taký silný, že by nepotreboval ani aerodynamické telo."
"Je to jednoduché. Mal som ambície a sny, takže som neprestával na sebe pracovať každý jeden rok," povedal Indurain pre portál cyclist.co.uk.
VIDEO: Profil španielskeho cyklistu Miguela Induraina
Dokonalý víťaz, ale nedokonalý hrdina
Veľkými písmenami sú v histórii Tour de France zapísané aj príbehy domácich cyklistov. Obzvlášť, keď boli rivalmi, ktorí medzi sebou súperili o žltý dres.
Z dvojice Jacques Anquetil a Raymond Poulidor bol úspešnejší prvý menovaný. Najskôr vyhral v roku 1957 a následne štyrikrát po sebe 1961 - 1964.
Nebol však typom pretekára, ktorý si získal srdcia fanúšikov. Ani tých francúzskych. Niekedy na neho pískali, aj keď ako prvý päťkrát vyhral Tour.
Bol chladný, ale precízny. Azda nikdy nešliapol do pedálov viac, ako bolo potrebné. Ak by si mal vybrať či vyhrá preteky o sekundu alebo hodinu, dozaista by si vybral prvú možnosť, lebo mu to stačilo.
Tvrdil, že cyklistika je ako šach a tiež bol priekopníkom v práci s tréningovými dátami, čo bolo v 50. a 60. rokoch zriedkavé. V jeho ére nebolo lepšieho časovkára, za čo si vyslúžil prezývku "Monsieur Chrono".
Naopak, Poulidor, starý otec Mathieu van der Poela, bol miláčikom ľudu. Mal však smolu. Osemkrát bol na Tour de France na pódiu, ale ani raz nevyhral.
Jeho pamätný súboj s Anquetilom z roku 1964 vošiel do histórie aj ako súboj dvoch spoločenských vrstiev. Aristokrata proti mužovi z ľudu.
V 20. etape sa v stúpaní Puy de Dôme dotýkali lakťami. Bol to súboj, ktorý mnohí označujú za cyklistickú klasiku. S napätím ho sledovala celá krajina a tiež sa stal námetom knihy s názvom Súboj na sopke.
VIDEO: Pamätný súboj Jacques Anquetil vs. Raymond Poulidor
Poulidor sa dokázal zbaviť Anquetila, hoci ako sám priznal, nepočítal kilometre, ale metre, ktoré zostávali do cieľa. Anquetil bol zdolaný v etape, ale z jeho náskoku zostalo 14 sekúnd a v časovke do Paríža ho ešte zvýšil.
Bol dokonalý víťaz, ale nedokonalý hrdina. Aj na pódiu sa viac usmieval Poulidor. Keď mohol Anquetil o rok neskôr vyhrať šiestykrát, odmietol účasť.
"Ak vyhrám, moje zmluvné poplatky sa nezvýšia, ale ak prehrám s Poulidorom, tak sa znížia," uviedol muž, ktorý tiež raz vyhral Vueltu a dvakrát Giro.
Anquetil vo svojej kariére takisto otvorene hovoril o dopingu. Slávny je jeho citát: "Iba blázon by si myslel, že sa dá jazdiť len na vode."
Francúz, ktorý (ne)dodržal sľub
Posledným cyklistom, ktorý dokázal Tour vyhrať päťkrát je Bernard Hinault. Dodnes je tiež posledným Francúzom, ktorý doviezol do Paríža žltý dres.
Prezývali ho jazvec, pre jeho agresívny štýl, no i šéf, keďže mal v pelotóne najväčšiu autoritu. Trikrát vyhral Giro, dvakrát Vueltu, a tak ho právom možno zaradiť do debát o tom, kto je najlepší cyklista histórie.
"Jeho kariéra mala všetky ingrediencie potrebné na to, aby sa jeho argumentácia za najlepšieho jazdca všetkých čias stala silnou.
Bol tvorcom histórie. Jeho výrazná osobnosť a drsná charizma dominovali tomuto športu takmer desaťročie," napísal novinár Mark Robinson.
Športový riaditeľ Cyrille Guimard ho označil za najtalentovanejšiu cyklistu, ktorý síce nevyhral všetko ako Merckx, ale vyhral všetko, čo chcel.
Úžasná je najmä jeho bilancia na Grand Tours. Pri 13 účastiach zakaždým vyhral aspoň jednu etapu a až na rok 1980, keď odstúpil z Tour pre zranenie kolena, vždy skončil na stupňoch víťazov (10x prvý a 2x druhý).
Vodcovskou osobnosťou pelotónu bol už počas svojej prvej Tour v roku 1978, keď bol na čele protestu pretekárov, ktorým sa nepáčili rozdelené etapy v jednom dni. V 12. etape zosadli z bicyklov a kráčali do cieľa.
Hinault sa do histórie cyklistiky zapísal aj kontroverziou počas svojej poslednej Tour. V roku 1986 prisľúbil pomoc svojmu tímovému kolegovi Gregovi LeMondovi, po tom, čo mu pomohol k víťazstvu o rok skôr.
Svoj sľub však úplne nedodržal a niekoľkokrát zaútočil. Situácia bola natoľko vyhrotená, že zasiahnuť musel majiteľ tímu La Vie Claire Bernard Tapie.
VIDEO: Fotograf Graham Watson spomína na súboj z roku 1986
Napokon LeMond dosiahol prvé z troch triumfov na Tour, no jeho súboj s Hinaultom vošiel do dejín, podobne ako ten s Laurentom Fignonom v roku 1990.
Hinault po pamätnej Tour ešte vyhral preteky Coors Classic, absolvoval svetový šampionát a následne vo veku 32 ukončil kariéru. Spolu s amatérskymi pretekmi dosiahol dokopy vyše dvesto víťazstiev.
Najprv sláva, potom hanba
Niekedy sa nad jazdcami na Tour de France zastavuje rozum. Hory, stovky kilometrov, desiatky etáp. Cyklisti idú za hranice svojich možností.
Keď niekto vyhrá raz, je hviezdou, keď päťkrát, je absolútnou legendou. Ale keď niekto vyhrá sedemkrát po sebe najslávnejšie preteky, je to ako z iného sveta.
Lance Armstrong to "dokázal". Triumfovať začal v roku 1999, svoju poslednú Tour vyhral v roku 2005. Následne sa však ocitol v špirále dopingových obvinení.
Na základe výpovedí jeho kolegov a ľudí, ktorí pracovali v tíme US Postal v minulosti Americká antidopingová agentúra (USADA) obvinila Armstronga z dopingu a obchodovania s drogami.
Lance dlhé roky akúkoľvek formu dopingu odmietal. Nakoniec sa v januári 2013 v talk šou slávnej Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu nepovolených látok (testosterón, EPO, rastový hormón, kortizón…).
Bol idolom športovcov po celom svete, cyklistická legenda, ktorú v upútavke na dokumentárny film nazvali Ježišom cyklistiky. Jeho "áno" na otázku Winfreyovej, či užíval doping, znelo mrazivo.
VIDEO: Lance Armstrong sa priznal, že dopoval počas Tour de France
Všetkých sedem víťazstiev, ktoré dosiahol na Tour de France, mu odobrali.
Dostal taktiež zákaz súťažiť a pôsobiť v akomkoľvek športe, ktorý spadá pod Svetovú antidopingovú agentúru. Zo slávneho Armstronga, legendy športu, sa stal zahanbený, predčasne zostarnutý štyridsiatnik.
"Bol som iba súčasťou systému. Som len človek. Môj trest je tisíckrát väčší ako zločin, ktorý som spáchal. Vybrali ma ako symbol tých rokov," vyhlásil.
Chris Froome a jeho éra
Jazdiť na bicykli sa učil na prašných cestách v Keni a v Južnej Afrike. V divočine. V skupine mladých cyklistov, ku ktorej sa pridal, sa mu na začiatku smiali.
Bol nešikovný. Nevedel si niekedy zvoliť vhodný prevod, nebol silný a pôsobil skôr komicky. Lenže bol vytrvalý. Odmietol sa vzdať.
"Neustále sa mu niečo nedarilo. Buď zvolil zlý prevod alebo si zle rozložil sily. Bol nešikovný. Volali sme ho moták. Ale mal obrovskú guráž. Vždy sa zaťal a dokončil aj ťažký tréning," vraví bývalý profesionál a tréner David Kinjah.
Froome vyrástol na silného etapového jazdca v tíme Sky. V roku 2011 šiel na Vueltu ako domestik Bradleyho Wigginsa, ale postupne sa stal lídrom.
Hoci v celkovom hodnotení skončil pôvodne druhý, v roku 2019 pre porušenie andtidopingových pravidiel víťaza Juana Joseho Coba diskvalifikovali.
Najcennejšie a najslávnejšie triumfy však dosiahol rodák z Nairobi na Tour de France. Zvíťazil tu v rokoch 2013, 2015, 2016 a 2017.
Bol silný v časovkách aj v kopcoch. Jeho triumfy sa vyznačovali aj veľkou podporou tímových kolegov. V najťažších etapách nasadili cyklisti tímu Sky/Ineos také ostré tempo, že nepripustili žiadne útoky.
Tento štýl bol účinný, no medzi fanúšikmi nebol obľúbený. Etapy boli nudné. Froome a Sky však vyhrávali. Okrem štyroch triumfov na Tour dosiahol Froome dve víťazstvá na Vuelte a raz vyhral aj Giro.
VIDEO: Atypický útok Chrisa Froomea a Petra Sagana v roku 2016
V máji 2018 bol aktuálnym šampiónom všetkých troch Grand Tours. V minulosti to dokázali len velikáni ako Eddie Merckx a Bernard Hinault.
V roku 2019 chcel Froome útočiť na piate víťazstvo na Tour, aby sa vyrovnal najväčším osobnostiam cyklistiky. Bol hlavným favoritom.
Na Critérium du Dauphiné však pri tréningu na trati časovky spadol a narazil do betónového múru. V čase pádu šiel asi 60-kilometrovou rýchlosťou.
Zlomil si stehennú kosť, viacero rebier, pravý lakeť, panvu a mal mnoho rán na tele. Mal rozsiahle krvácanie. Froomovi išlo o život.
"Bol to najhorší pád, aký som kedy videl. Bol som za Chrisom asi desať metrov a videl som každý detail," opisoval jeho kolega Wout Poels. "Mali sme šťastie, že sanitka bola od miesta pádu asi sto metrov a hneď dostal prvú pomoc."
Tento moment bol začiatkom konca jeho kariéry. Hoci sa zo zranení zotavil a vrátil sa na preteky, na výsledky z obdobia pred pádom už nikdy nenadviazal.
