KOŠICE. Po návrate z majstrovstiev sveta v atletike, ktoré sa konajú v katarskej Dauhe, si chodec Matej Tóth príliš veľa voľna neužil.
Ako špeciálny hosť Medzinárodného maratónu mieru mal v Košiciach niekoľko milých povinností.
Po autogramiáde a už tradičnom podujatí Chodí celá rodina sa aktívne zapojí aj do jednej z obľúbených disciplín MMM.
Spolu s manželkou a oboma dcérkami premiérovo absolvujú minimaratón (Family Run).
Olympijského víťaza a majstra sveta v chôdzi na 50 km sme vyspovedali v súvislosti s nevydareným šampionátom, dojmoch z košického maratónu, ale aj o tom, ako vníma koniec aktívnej kariéry sestier Velďákových.
Akú ste mali cestu z atletického šampionátu v Dauhe?
„Cesta bola pokračovaním katastrofy, ktorú sme zažili v Katare. Let nám meškal štyri hodiny, zažili sme silné turbulencie. Bolo to práve vtedy, keď na Slovensku fúkal naozaj extrémny vietor, ktorý spôsobil aj tragédie. Nebola to žiadna zábava a už sme si len vraveli, nech to celé skončí.“
Aké boli vaše pocity po návrate domov?
„Napriek všetkému som splnil hlavný cieľ, ktorým bolo vrátiť sa domov zdravý. Stále ma však mrzí, že som nesplnil ďalšie ciele, či už dokončiť preteky, alebo uspieť.
Mrzí to o to viac, že som práve tomuto šampionátu obetoval strašne veľa z hľadiska prípravy, ktorá bola jedna z najnáročnejších a zároveň veľmi vydarená. Posledné dva týždne sme už úplne prehodili režim, keď sme trénovali najmä v noci, až som si vravel, že nie sme normálni, čo všetko robíme pre šport.
Je to veľká škoda, že to nevyšlo, ale na druhej strane verím, že sa všetka drina zúročí v olympijskej sezóne. Nepatrím medzi ľudí, ktorí by niečo ľutovali a pevne verím, že aj táto skúsenosť bude na niečo dobrá.“
Stihli ste si pred príchodom do Košíc užiť aj spoločný čas a oddych s rodinou?
„V priebehu prípravy som bol počas leta cez prázdniny doma asi len dva týždne. Už som sa naozaj nevedel dočkať na bežný rodinný život. Úplne normálne veci ako pripraviť deťom desiatu do školy alebo odniesť ich na krúžok. Som rád, že sa mi už aspoň takto podarilo na pár dní pobudnúť s rodinou.“
Ako ste boli spokojní s organizáciou šampionátu v Dauhe?