Mal som extrémistické názory, ale otvorili sa mi oči, tvrdí Tóth

Je olympijským víťazom, majstrom sveta a vicemajstrom Európy. Matej Tóth je úspešným športovcom s uhladeným vystupovaním.

Hovorí o augustovom svetovom šampionáte v Londýne, nezhodách v slovenskom hokeji i lyžovaní aj o tom, prečo hovoril verejne o extrémizme.

Pred dvoma týždňami ste hlásili ťažkosti so slabinami, pre ktoré ste vynechali Európsky pohár. Už sa to zlepšilo?

„Ťažkosti sa začali v úvode mája počas sústredenia v Tatrách. Týždeň som ešte trénoval doma. Síce som cítil, že ma to obmedzuje, ale nebolo to nič hrozné.

Po dvoch ďalších tréningoch sa noha ozývala viac a viac, nemalo význam riskovať prípravu na majstrovstvá sveta, takže som vypustil Európsky pohár. Predošlý týždeň som viac plával, ale od pondelka som začal prípravu na šampionát do Londýna. Trénujem bez obmedzení, je to vyliečené.“

Čo je najnáročnejšie počas obdobia, keď vás limituje nejaké zranenie?

„V normálnom režime sa človek teší, že môže ísť na tréning. Keď sa niečo ozve, tak prichádzajú myšlienky, či mi už telo nedáva signály, že už má toho dosť. Či ešte na to mám a či vládzem. Zo skúseností viem, ktoré zranenie je vážne.

Náročné je presvedčiť hlavu, aby som si oddýchol. Je ťažké, že zrazu nejdem na tréning, mám iný režim, chodím k lekárovi či na rehabilitáciu. Športové srdce ťažšie znáša, keď vidím, že iní trénujú.“

Vlani ste mali ťažkosti s holennou šľachou a po zisku zlatej medaily v Riu ste šli na operáciu. Neskôr ste priznali, že voľno vám pomohlo. Beriete to teraz rovnako?

„Vlani som vypustil takmer polovicu sezóny a sústredil sa na jej vrchol. To sa nedá urobiť dva či tri roky za sebou. Teraz som mal obmedzenú prípravu len na týždeň a v mojom harmonograme sa nič veľké nezmenilo. Po Európskom pohári som si chcel dať voľnejší týždeň. Cítil som, že mám slušnú formu, a potreboval som, aby opadla. Sezóna je dlhá a keby som bol teraz vo forme, môže to byť nebezpečné.“

Ste na začiatku dlhej prípravy na vrchol sezóny. Máte toto obdobie rád?

„Aj keď viem, že ma čaká veľa tvrdej roboty, cítim už šteklenie, lebo už to nie je len suchá zimná príprava. Máme vytýčený cieľ, za ktorým ideme. Z desiatich týždňov budem osem mimo rodiny, čo je najťažšie. Avšak viem, že tieto sústredenia také musia byť. Idem sa tam venovať športu a urobiť všetko pre ďalší úspech.“

Po zlatých medailách zo svetového šampionátu v Pekingu i z olympiády v Riu budú očakávania verejnosti a zrejme aj vás najvyššie. Je to zaväzujúce?

„Päťdesiatka je zradná. Keď sa niekto nastaví, že ide zvíťaziť, môže sa to pokaziť. Mojím cieľom je čo najlepšie sa pripraviť. Či to bude stačiť na zlato, to veľakrát neovplyvním. Do Londýna idem v pozícii obhajcu titulu, ale necítim tlak.

Bude to ľahšie ako v Riu. Nemám čo komu dokazovať. Rád by som priniesol na Slovensko ďalšiu medailu a urobil ľuďom radosť. Je to však šport. Uvedomujem si, že to nemôže stále len vychádzať.“

Je o vás známe, že pozorne sledujete dianie v slovenskom športe. Čo hovoríte na výsledok hokejistov na majstrovstvách sveta?