BRATISLAVA. V modernej cyklistike je v silnej konkurencii veľmi výnimočné, ak niekto vyhrá s veľkým rozdielom. Medzi tímami a cyklistami je veľký boj. Ľahké víťazstvo vám nik nedaruje. Dni veľkých sólo únikov sú minulosťou. Každý triumf stojí veľa síl.
Keď sa v 5. etape Tirreno – Adriatico vydal Mathieu van der Poel do úniku, neobzeral sa za seba. Holandský majster zdanlivo ničil súperov. Jeho rozdiel pred súpermi sa v icstej chvíli blížil k trom minútam. Kým skupina favoritov sa trápila, van der Poel si šiel vlastné preteky.
Za svoj výkon však zaplatil. Doši mu sily a to tak, že v závere len ťažko točil pedálmi.
V posledných kilometroch jeho náskok klesol takmer na nulu. Zozadu sa k nemu blížil líder pretekov Tadej Pogačar. Slovinec na posledných troch kilometroch stlačil rozdiel o viac ako minútu.
Na cieľovej rovinke už videl súpera pred sebou. Rozdiel medzi nimi vtedy pripomínal časový odpočet, ktorý býva pri vítaní nového roku. Tak rýchlo vzdialenosť medzi nimi klesala. Na nulu sa však odpočet nedostal.
Víťaz: Som totálne mŕtvy
Van der Poel vytlačil zo seba všetky sily, aby si prvú priečku udržal.
Keď prešiel cieľom, mal hlavu sklonenú nad riaditkami. Nemal síl ani na víťazné gesto, ani sa len neusmial. Za cieľom sa zvalil na zem, tvár si zaboril do dlaní a zhlboka dýchal.
"Ak by som skončil druhý, bol by som veľmi sklamaný," cituje van der Poela Het Nieuwsblad.
"Nepamätám si preteky na ktorých by som sa na konci takto cítil. Bol som úplne odrovnaný. Som rád, že som vyhral, ale som totálne mŕtvy. Ani neviem ako som sa dostal do cieľa. Posledných 10 - 15 kilometrov som prežíval peklo," dodal.
Prečo sa vôbec rozhodol zaútočiť tak ďaleko pred cieľom?
"Bolo veľmi chladno a dúfal som, že sa tým vlastne zahrejem," odvetil.
Holanďan jazdí na pretekoch odvážne. Je priamy. Neváha, nešpekuluje a netaktizuje. Keď zaútočil, mal v ústach ešte ryžovú rolku.
Miesto toho aby ju najskôr dojedol, ušiel súperom. Ak by vyčkával a zaútočil neskôr, mohol etapu ovládnuť s väčšou istotou. Predišiel by dráme aj tomu, že by bol v cieli bez energie. Takto o prvú priečku tuho bojoval do posledných metrov.
Pogačar etapu, ktorá sa ukazovala ako 'one man show', zdramatizoval. Slovinec v nedeľu nedokázal vyhrať, ale v celkovom poradí navýšil svoj rozdiel na minútu a 15 sekúnd.
Je takmer istým víťazom pretekov. V pondelok je na programe rovinatá etapa pre šprintérov. V utorok sa končia preteky krátkou časovkou.
O víťazstvo by ho pripravil len pád alebo vážne problémy. Vlaňajší víťaz z Tour de France ukazuje od začiatku roka, že je vo svetovej forme. Nik zo súperov ho nedokázal nasledovať v sobotu ani v nedeľu. A na pretekoch, kde v minulosti rozhodovali desiatky sekúnd, nadelil súperom minútové rozdiely.
Sagan: Nie som na tom až tak dobre
Peter Sagan náročnú etapu s klasikárskym profilom prišiel do cieľa so stratou 25 minút na 125. mieste . Na talianskych pretekoch jazdí opatrne. V stúpaniach drží voľnejšie tempo. Nesúťaží so súpermi. Naberá kilometre, ktoré mu chýbajú.
Vysvetľoval to aj v nedeľu pred štartom etapy.
"Skutočne nechápete, prečo som tu? Po náročnejšom období si neviem predstaviť nič lepšie. Štartujem tu, aby som najazdil prvé súťažné kilometre. Beriem to deň po dni. Napríklad v sobotu som sa len horko-ťažko dostal do cieľa,“ vravel v nedeľu pred štartom akreditovaným novinárom.
Už v predchádzajúcich dňoch naznačil, že na Tirreno - Adriatico neprišiel bojovať o víťazstvo. Čo je pre trojnásobného majstra nezvyčajné. V tejto fáze sezóny v minulosti vždy už vždy bojoval o prvenstvo.
„Uvidíme, aké to bude dnes. Ale je to iné, ako keby som patril medzi favoritov. Najmä kvôli prekonanému vírusu nie som na tom kondične tak dobre, ako si mnohí mysleli. Uvidíme ako sa to bude zlepšovať z pretekov na preteky,“ dodal Sagan.