Kedysi sme mali šancu mať ho v reprezentácii, no v roku 2001 sme túto pomoc pri osemnásťročných odmietli. Rakúšania v ňom videli niečo viac a po svojom rodákovi hneď siahli. To bol Thomas Vanek len na začiatku svojej kariéry. Včera ju ukončil. Začína svoj zaslúžený hokejový dôchodok.
36-ročný veterán vešia korčule na klinec potom, čo bol dlhoročnou oporou rakúskeho národného tímu, potom, čo sa stal najúspešnejším hokejistom rakúskej histórie. V kútiku duše dúfal, že príde prekvapenie a niekto si ho všimne počas uzávierky prestupov. Podľa očakávaní sa tak nestalo. O jeho mene sa nehovorilo.
V americkom rádiu v relácii The Instigators to povedal jasne - táto sezóna je jeho poslednou. Preto dnes môžeme považovať hokejovú (alebo aspoň hráčsku) kapitolu jeho života za uzavretú. "Som šťastný za to, čo som dosiahol," hovorí.
V prebiehajúcom ročníku NHL nehral. Trénoval spoločne so svojimi synmi a užíval si rodinný život. Od 23. marca 2019 sa neobjavil v súťažnom zápase. Vtedy vykorčuľoval na ľad ako hráč Detroitu Red Wings, no okrem "červených krídel" pôsobil v bohatej zámorskej kariére aj v dresoch Buffala Sabres, New Yorku Islanders, Montrealu Canadiens, Minnesoty Wild, Floridy Panthers, Vancouveru Canucks a Columbusu Blue Jackets.
Syn Čecha a Slovenky v NHL dosiahol, čo nikto z jeho rodákov. Zvládol tu odohrať 1029 zápasov, streliť 373 gólov a prihrať spoluhráčom na 416 presných zásahov. V play-off pridal ďalších 69 stretnutí, 21 gólov a 15 asistencií. Chvíľku bol dokonca kapitánom Buffala.
Nikdy však nevyhral to, za čím si do NHL prišiel. Stanley Cup preňho ostal nedobytnou trofejou. Napriek tomu hokej dodnes miluje a dať mu úplné zbohom sa rozhodne nechystá. "Chcem sa k hokeju vrátiť a stať sa generálnym manažérom," odhaľuje cieľavedomé plány. "Naučil som sa veľa tým, že som v hral za veľa rôznych tímov počas posledných šiestich či siedmich rokov mojej kariéry."
Svoje skúsenosti chce pretaviť do tejto vysnívanej práce. "Urobil som si veľa poznámok počas posledných šiestich či siedmich rokov o tom, čo hráči skutočne chcú. Na tom nakoniec záleží najviac. Musíš mať 23 hráčov, ktorí nielenže si vážia, kde sú, ale takisto milujú, kde sú, hrajú spolu a sú tu jeden pre druhého. Chcem ostať spojený s hokejom, jedného dňa sa stať generálnym manažérom a robiť veci, ktoré som sa naučil počas svojej vlastnej kariéry."