Bol najlepší na svete. Vtedy som stratil motiváciu, vraví legenda

BRATISLAVA. Bol svetovou tenisovou jednotkou, no potom prišiel zlom a prestalo sa mu dariť. "Užíval som si, že už nie som medzi elitou," hovorí o menej úspešnej časti svojej kariéry.

Matsa Wilandera dnes poznajú fanúšikovia ako televízneho tenisového experta s rešpektovanými názormi. Vyhral sedem grandslamových titulov.

Jeho kariéra však nebola len o úspechoch, ale aj o páde medzi hráčov, ktorí ani nemajú istú účasť na grandslamoch.

O tom, ako sa cítil, ale aj o rozdieloch vo vzťahoch na okruhu dnes a v jeho ére, hovoril pre portál behindtheracquet.com

Svetová jednotka bez motivácie

"Moja kariéra bola rozdelená na dve časti. V prvej som dosiahol svoje limity fyzicky aj emocionálne, ale nerobilo mi to radosť," začal svoje rozprávanie bývalý švédsky tenista.

Tieto dve kariéry predeľuje rok 1988. Teda čas, keď sa stal svetovou jednotkou.

Medzi tenisovú špičku prenikol veľmi mladý. V šestnástich sa stal profesionálom. Už o dva roky bol grandslamovým šampiónom.

Bolo to nečakané. Sedemnásťročný mladík na osemnástom mieste v rebríčku ATP vyhral Roland Garros 1982. Bol to jeho prvý titul v kariére. Pritom už od osemfinále musel hrať výlučne proti členom elitnej desiatky.

V tom čase bol historicky najmladším mužským grandslamovým šampiónom.

(Neskôr vyhrali Boris Becker a Michael Chang, ktorí boli o niekoľko mesiacov mladší, pozn. red.)

"Ďalších šesť rokov som vyhrával grandslamy a stúpal v rebríčku. Všetko to vyzeralo tak jednoducho," hovoril Wilander.

V ďalších dvoch rokoch vyhral Australian Open. V roku 1985 opäť zopakoval výhru na Roland Garros. Jedna vec mu však stále unikala.