BRATISLAVA. Tenisová svetová jednotka Aryna Sabalenková po svojom suverénnom víťazstve v prvom kole Roland Garros 2025 otvorene prehovorila o odvrátenej strane úspechu východoeurópskych tenistiek.
Na tlačovej konferencii uviedla, že podľa nej za ich dominanciou stoja "brutálne" tréningové metódy, ktoré veľa hráčok zlomia. Jej slová o rozdieloch v tenisovom prostredí vyvolali širšiu diskusiu.
Sabalenková v úvodnom zápase antukového grandslamu hladko zdolala Rusku Kamillu Rachimovovú.
Po tomto zápase čelila trojnásobná grandslamová šampiónka otázke k výraznému zastúpeniu hráčok z východnej Európy v TOP 100 rebríčka WTA v porovnaní s krajinami ako Francúzsko či Taliansko. Odpoveďou poskytla úprimný a kritický pohľad na danú problematiku.
Sabalenková tak nadviazala na svoje vlaňajšie komentáre z turnaja v Stuttgarte, tentoraz ale bola oveľa konkrétnejšia.
"Toto je ťažká otázka. Musím povedať, že kvôli prostrediu vo východoeurópskych krajinách sme pravdepodobne omnoho tvrdšie," povedala.
Pokračovala popisom náročných podmienok: "Prostredie, ktoré máme v našich krajinách, je náročné s veľmi brutálnymi trénermi. Nie je nič dobré na tom, ako pracujú so svojimi hráčmi. Sú dosť drsní."
Rozdielna mentalita
Bieloruská tenistka priznala, že tento prístup môže viesť k silnejšej psychike. "Naša mentalita je omnoho silnejšia, ale zároveň týmto agresívnym nastavením zlomili mnoho hráčok."
Tento dualizmus - silná mentalita verzus riziko "zlomenia" - sa stal ústredným bodom jej odpovedi.
Ako kontrast uviedla západný model: "Myslím, že napríklad v západnej Európe a v USA je prostredie oveľa zdravšie. Pravdepodobne to vychádza z rodiny. Spôsob, akým vychovávajú svoje deti a ako na ne tlačia."
Zaujímavým momentom bolo, keď Bieloruska zmienila vlastné rodinné zázemie. "U mňa to neboli rodičia, kto by na mňa príliš tlačil. Jediná požiadavka, ktorú mali, bola, aby som prestala ničiť rakety. A tento príkaz som práve nedodržiavala," zasmiala sa.
Tým naznačila, že tlak bol v jej prípade skôr zo širšieho tréningového systému. Svoje tvrdenie o tvrdosti východoeurópskej školy ešte zdôraznila.
"Rozhodne vravím, že východoeurópska škola je veľmi tvrdá. Myslím, že preto tí, kto túto školu 'prežijú', sú naozaj odolní."
Dominancia v číslach
Štatistiky rebríčka WTA na začiatku Roland Garros jej slová potvrdzujú. V elitnej stovke sa nachádza 36 tenistiek z krajín strednej a východnej Európy.
Toto číslo zahŕňa aj tenistky z Chorvátska, Srbska, Lotyšska, ale aj hráčky s ruskými koreňmi, ako Jelena Rybakinová reprezentujúca Kazachstan. Z elitnej dvadsiatky ich je dokonca polovica.
Pre porovnanie, zmieňované tenisové veľmoci ako Francúzsko a Taliansko majú zhodne len po štyri hráčky, Španielsko dokonca iba tri.
Jedinou krajinou, ktorá môže tumuto počtu konkurovať, sú USA s celkovo 15 hráčkami v TOP 100.
Tieto čísla jasne ukazujú, že východoeurópska tenisová škola, cez všetku svoju popisovanú tvrdosť, produkuje kvantitatívne aj kvalitatívne najviac špičkových hráčok sveta.
Daň brutálnej cesty
Slová svetovej jednotky nachádzajú oporu aj v skúsenostiach iných hráčok. Napríklad bývala rumunská tenistka Alexandra Dulgheruová popísala pre WTA podobné prostredie.
"Keď som bola mladšia, vo východnej Európe bola mentalita veľmi o tvrdej práci. Tréneri vás veľmi tlačili a regenerácia nebola na vysokej úrovni. Nikto vtedy nemal vzdelanie na to, aby vedel, že regeneráciu potrebujete rovnako ako odvedenú prácu.
Dulgheruová priamo spája tento prístup so svojimi chronickými problémami s kolenom. Rumunka bola v rebríčku WTA najvyššie na 27. mieste v auguste 2010.
Úspech za každú cenu?
Slová Sabalenkovej nie sú odsúdením systému, ktorý ju dostal na vrchol, ale skôr úprimným pomenovaním jeho ceny.
Sama je príkladom tohto paradoxu: svetová jednotka s nespochybniteľnou mentálnou silou, ktorá si je zároveň plne vedomá, koľko jej rovesníčok takému tlaku podľahlo.
Jej úspech tak v novom svetle nepôsobí len ako výsledok talentu a driny, ale tiež ako svedectvo o mimoriadnej odolnosti, ktorú si vyžiadala cesta lemovaná "obeťami".
Tenisový svet tak nepozná odpoveď na to, ktorá cesta je lepšia, ale skôr pozná, akú cenu sú mladí športovci nútení platiť za sen o víťazstvo.
Autor píše pre portál tbtennis.cz
