Jamrichová by raz chcela hrať ako Federer. Po zisku titulu sa blysla pekným gestom

BRATISLAVA. Keď sa slovenský tenis naposledy tešil z grandslamového titulu v juniorskej dvojhre, Renáta Jamrichová chodila na prvý stupeň základnej školy.

Kým v januári 2015 pózovala s víťaznou trofejou z Australian Open Tereza Mihalíková, teraz ju napodobnila jej kolegyňa z reprezentačného tímu.

Jamrichová bola už pred turnajom považovaná za jednu z favoritiek. Bola nasadenou jednotkou, v juniorskom rebríčku figuruje na treťom mieste.

Čo to naznačili už úvodné dva zápasy, v ktorých dokopy stratila len päť gemov a na postup do ďalšieho kola nepotrebovala stráviť na kurte ani hodinu. 

Rovnaký počet gemov povolila aj svojej finálovej súperke Emerson Jonesovej. Výsledok 6:4, 6:1 síce hovorí pomerne jednoznačne, no bola to Austrálčanka, ktorá mala spočiatku navrch. 

"Na začiatku som bola veľmi nervózna kvôli publiku a Rod Laver Aréne. Potom som si však povedala, že buď šťastná, že tu môžeš byť, hrať tento úžasný zápas a uži si každý bod," cituje Jamrichovú web ausopen.com.

Eso prišlo v správny čas

Pre Jamrichovú to bola na najväčšom štadióne Melbourne Parku premiéra. Keď minulý rok vyhrala juniorsky titul vo štvorhre s Taliankou Federicou Urgesiovou, finálový zápas sa hral v aréne Margaret Courtovej. 

Štyri nevynútené chyby, dvojchyba, dve esá Austrálčanky a za necelých desať minút prehrávala Jamrichová v prvom sete finále 0:3. 

V náročnej situácii sa ocitla aj v šiestej hre, no v dôležitej chvíli zaznamenala eso. Odvrátila ním brejkbal, ktorým sa súperka mohla dostať do vedenia 5:1. 

Namiesto toho spustila Jamrichová sériu deviatich víťazných gemov v sérii, na jej konto pribúdali víťazné údery a súperka začala viac kaziť. 

Po prakticky každom víťaznom údere Slovenka zatínala päsť a jej pohľad smeroval k trénerovi Jánovi Matúšovi, ktorý sedel v hráčskej lóži. Bolo vidno, že jeho zverenka je maximálne sústredená a ide si za svojim cieľom. 

Ten dosiahla po 61 minútach finále. Keď Jonesová poslala loptičku za základnú čiaru, Jamrichová pustila z rúk raketu. V prvom momente akoby neverila tomu, že má vytúžený titul. Neskôr sa na jej tvári striedali úsmev s dojatím.

"Som veľmi šťastná. Tento týždeň som hrala svoj najlepší tenis," priznala rodáčka z Trnavy, ktorej vlani tesne ušla účasť vo finále Wimbledonu i US Open.

Môže hrať svetový tenis

Tesne po zápase ďakovala svojej rodine za podporu, ocenila fanúšikov, no ako prvého spomenula už s trofejou v rukách svojho trénera.

S Jánom Matúšom spolupracuje osem rokov. Za tento čas vystúpala na najvyššie priečky v juniorskom rebríčku, skúsenosti naberá aj na ženských turnajoch či úspešne debutovala vo farbách Slovenska v Billie Jean King Cupe.

"Od začiatku som si o nej myslel, že môže hrať svetový tenis. Vtedy som bol asi jediný, kto to videl, ale teraz to vidia už aj iní ľudia," hovoril tréner.

Podľa jeho slov ho očarila už na prvom tréningu, hoci skôr búchala raketou o zem. Páčilo sa mu, že je na seba prísna a postupne odkrýval jej talent. 

"Nikdy som si nepredstavoval, že budem trénovať malé dievča, ale Renátka sa vedela na mňa dobre napojiť a napokon som sa rozhodol, že do toho pôjdem," spomína si Matúš na začiatky spolupráce. 

Pri otázke ohľadne tohtosezónnych cieľov nebol konkrétny. Drží sa zásady, že všetko má svoj čas, ako aj prechod Renáty Jamrichovej na ženský okruh WTA.

"Nemyslím, že bude hrať dospelý grandslamový turnaj. Treba si stále držať aj juniorsky rebríček, ale chceme sa posunúť a uvidíme, ako to pôjde. Dôležité je, aby zostala zdravá a naďalej poctivo trénovala," povedal ešte v septembri.

Zásadný rozdiel pri podaní

Na začiatku roka zvolili inú cestu než viaceré mladé tenistky. Napríklad 15-ročná Jonesová sa naladila na Australian Open ziskom titulom v Traralgone. 

Dokonca hrala aj kvalifikáciu pre účasť v ženskej časti grandslamu, no hneď v úvodnom kole nestačila na o desať rokov staršiu krajanku Priscillu Honovú.

Jamrichová začala až v Melbourne Parku a vyplatilo sa. "Gratulujem Renáte, zaslúžiš si to," povedala Jonesová po finále.

Tá doplatila aj na to, že v porovnaní s Jamrichovou má horšie fyzické parametre. Je o dosť nižšia, čo sa prejavilo najmä na servise. 

Šestnásťročná Slovenka je silnejšia, čo potvrdzuje aj fakt, že priemerná rýchlosť jej druhého podania (150 km/h) bola vyššia než rýchlosť prvého podania Austrálčanky (144 km/h).

Po premenenom mečbale Jamrichová odhodila raketu, jej tréner víťazne zdvihol ruky nad hlavu. Slovenka sa blysla aj pekným gestom. Po tom, ako sa potešila s lóžou si sadla k svojej finálovej súperke a objala ju. 

O svojich plánoch a ambíciách často nehovorí.

Tentokrát však urobila malú výnimku. Svojou hrou by sa chcela raz priblížiť šesťnásobnému víťazovi Australian Open Rogerovi Federerovi. 

"Jedného dňa by som tu chcela hrať na rovnakej úrovni. Ťažko dosiahnem to, čo sa podarilo jemu, ale aj tak som šťastná, že som hrala na tom istom kurte ako on. To je naozaj cool," dodala mladá slovenská tenistka.