PRAHA. Petra Kvitová pred niekoľkými dňami oznámila, že po tohtoročnom US Open ukončí profesionálnu kariéru. Ľavoruká hráčka sa takto rozhodla po neúspešnom návrate na kurty po materskej dovolenke.
Tenisový svet si môže začať pripomínať jej triumfy, aj návrat po lúpežnom prepadnutí. Ponúkame vám príbeh českej tenisovej levice.
Tenisové začiatky
Kvitová sa narodila 8. marca 1990 v Bílovci do tenisovej rodiny Jiřího a Petry Kvitových. Má dvoch starších bratov Jiřího a Libora. Tenisové začiatky spojila s klubom TJ Fulnek, kde ju trénoval až do 16 rokov otec.
Potom sa stala profesionálnou tenistkou a jej materským klubom sa stal TK Agrofert Prostějov. V detstve obdivovala česko-americkú hráčku Martinu Navrátilovú.
Obrovský potenciál prvýkrát naznačila na French Open 2008, keď osemnásťročná došla až do štvrtého kola. Už o rok neskôr dobyla prvý titul na okruhu WTA, v Hobarte vo finále porazila krajanku Ivetu Benešovú 7:5, 6:1.
Ale skutočný zlom nastal v roku 2010, keď sa vo Wimbledone prebojovala do semifinále. V ňom nestačila na Serenu Williamsovú.
Víťazstvo vo Wimbledone
V roku 2011 Kvitová vyhrala v Londýne svoj premiérový grandslamový turnaj, a zdvihla nad hlavu misu Venus Rosewater.
Do turnaja vstupovala ako ôsma nasadená a cez Glatchovú, Keothavongovú, Vinciovú, Wickmayerovú, Pironkovú a Azarenkovú sa prebojovala do finále. V ňom narazila na turnajovú päťku Mariu Šarapovovú.
Češka sa stala prvou tenistkou narodenou v 90. rokoch, ktorá vyhrala turnaj "veľkej štvorky".
"Je ťažké nájsť slová, keď tu stojím s trofejou a vidím skvelé hráčky v kráľovskej lóži. Som taká šťastná, že som vyhrala," povedala Kvitová na kurte.
"Bola som nervózna, dúfala som, že môžem vyhrať Wimbledon. Ale musela som sa sústrediť na každý bod, to bolo dôležité," dodala.
V tom istom roku vyhrala Kvitová Turnaj majsteriek, potom čo vo finále premohla Viktoriu Azarenkovú 7:5, 4:6, 6:3. Tento titul ju vyniesol až na 2. miesto svetového rebríčka. Navyše ju vyhlásili za hráčku roka.
Trojročné čakanie na trofej
Slasť grandslamového triumfu okúsila ešte raz, v roku 2014 a opäť vo Wimbledone.
Ako turnajová šestka vyradila Hlaváčkovú, Barthelovú, Venus Williamsovú, Pchengovú, ďalšie krajanky Strýcovú a Šafářovú a postúpila do svojho druhého grandslamového finále.
Tu sa stretla s trinástou nasadenou Eugeniou Bouchardovou z Kanady. Češka vyhrala jasne 6:3 a 6:0.
Toto víťazstvo jej okrem titulu vynieslo aj postup do TOP 5, konkrétne na 4. priečku svetového rebríčka.
"Celý môj tím stál za mnou a pomohol mi prejsť neľahkým obdobím, aby som tu zase mohla stáť. Je nádherné zase po troch rokoch držať trofej a chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi pomáhajú," povedala Kvitová na slávnostnom vyhlásení.
Olympijské ťaženie v Brazílii
Píše sa august roku 2016 a česká levica vstupuje do olympijskej dvojhry v Riu de Janeiro ako jedenásta nasadená.
Pri svojej ceste za medailou prešla cez Babosovú, Wozniacku, Makarovovú a Svitolinovú až do semifinále.
V ňom našla premožiteľku v Monice Puigovej z Portorika, ktorá si neskôr došla pre olympijské zlato.
Kvitová sa v zápase o bronz stretla so sedmičkou Madison Keysovou, ktorú zdolala po troch setoch 7:5, 2:6, 6:2.
Obeť lúpežného prepadnutia
Ku koncu roka 2016 sa Petra Kvitová v prostějovskom byte stala obeťou lúpežného prepadnutia.
Útočník jej nožom spôsobil rezné rany na ľavej ruke s nutnosťou operačného zákroku s predpokladom niekoľkomesačnej rekonvalescencie. Pooperačná prognóza ťažkého zranenia ruky udávala minimálne polročný výpadok.
Lenže tenistka už od marca začala ľavou rukou používať na bežné úkony, aby si mohla o mesiac neskôr podať prihlášku na Roland Garros.
Na začiatku mája 2017 sa vrátila na tenisové kurty a skúšala hrať s klasickou raketou. O niekoľko dní už štartovala na antukovom grandslamovom turnaji.
Kúsok od tenisového trónu
Do sezóny 2019 vstúpila Kvitovým turnajom v Brisbane, kde skončila v druhom kole. Lenže potom zažiarila na Sydney International, keď vo finále otočila duel s Ashleigh Bartyovou.
Na víťaznej vlne pokračovala aj počas prvého grandslamového turnaja. Ako ôsma nasadená prešla cez Rybárikovú, Beguovú, Bencicovú, Anisimovú, Bartyovú a Collinsovú do finále.
V priamom súboji o post svetovej jednotky sa Kvitová stretla so štvorkou Naomi Osakovou. Úvodné dejstvo dospelo až do tiebreaku, ktorý s prehľadom získala Japonka 7:2.
V druhom sete musela Češka odvracať tri mečbaly za sebou v deviatej hre, aby si vynútila rozhodujúci set. Ten však lepšie rozohrala Osaková, ktorá dvojnásobnej wimbledonskej šampiónke zobrala jej druhé podanie.
To dvadsaťjedenročnej Japonke stačilo na to, aby získala svoj druhý grandslamový titul. Prehra vo finále znamenala pre Kvitovú návrat na druhú priečku svetového rebríčka, kde figurovala po prvýkrát od júla 2015.
Päť trofejí vo Fed Cupe
Neoddeliteľnou súčasťou jej kariéry je ženská tímová súťaž v súčasnosti pod názvom Billie Jean King Cup (do roku 2020 Fed Cup).
V roku 2007 debutovala v českom fedcupovom tíme, s ktorým prvýkrát získala pohár v roku 2011, keď vo finále Češky vyhrali nad Ruskami 3:2. O rok neskôr obhájilo Česko titul po finálovej výhre 3:1 nad Srbskom.
Ďalší pohár získali české hráčky v roku 2014 proti Nemkám, keď Kvitová zaistila v pražskej aréne pre Česko dva body a jeden pridala Lucie Šafářová. O rok neskôr čelili Češky opäť Ruskom a znova dosiahli tesné víťazstvo 3:2.
Fedcupový hetrik skompletizovala Kvitová spoločne s Karolínou Plíškovou, Barborou Strýcovou a Luciou Hradeckou, keď vo francúzskom Štrasburgu vyhrali nad domácimi tenistkami 3:2.
Vďaka piatej trofeji sa Kvitová stala najúspešnejšou českou reprezentantkou, keď prekonala štyri tituly Heleny Sukovej z 80. rokov 20. storočia.
V roku 2018 bola naposledy súčasťou ženskej tenisovej reprezentácie, ale do finálového zápasu nezasiahla pre virózu. Aj napriek jej absencii si Česko došlo pre svoj jedenásty pohár, potom čo prevalcovalo USA 3:0.
Nová životná rola
Takmer pred dvoma rokmi sa vydala za svojho partnera Jiřího Vaňka, ktorý ju od roku 2016 začal trénovať. Na začiatku roku 2024 spoločne oznámili na sociálne siete, že budú mať v lete bábätko.
Tenistka zároveň prerušila kariéru pre tehotenstvo. O šesť mesiacov neskôr priviedla na svet syna Petra. Začiatkom februára 2025 oznámila na sociálnych sieťach návrat na tenisové kurty.
Jej prvým turnajom sa stalo ATX Open v Austine, kde hneď na úvod podľahla Britke Jodie Burrageovej 6:3, 4:6, 4:6.
Potom sa ukázala v marci na Indian Wells, o niekoľko dní neskôr na Miami Open a ku koncu apríla na Mutua Madrid Open. Ani na jednom z vyššie spomínaných turnajov neprešla cez prvé kolo.
Až v Ríme premohla o rok mladšiu Rumunku Irinu-Cameliu Beguovú 7:5, 6:1 a výhru oslávila so synom v náručí. Lenže o dva dni neskôr odstúpila z turnaja pre zranenie nohy.
Ku koncu mája sa vrátila späť na kurty, aby mohla štartovať na French Open. Aj tu skončila hneď v úvodnom kole, keď ju po troch setoch porazila Viktorija Golubicová.
"Už mám tiež nejaký vek, hrám tenis veľmi dlho. Snažím sa to brať inak, trošku s nadhľadom. Prehra samozrejme mrzí, ale nemôžem od seba čakať zázraky. Antuka vám nedá nič zadarmo," tvrdila Kvitová.
"Telo nie je v najlepšej kondícii, ale dúfam, že čoskoro bude, od pôrodu uplynulo desať mesiacov. To ženské telo je vôbec zvláštne ... Nezdvihnem hmotnosť, čo som predtým zdvihla, neodbehnem, čo som behávala," dodala.
Pred Wimbledonom si chcela ešte zahrať v Londýne a Nottinghame. V Queen's Clube však nestačila na Beatriz Haddad Maiuovú a pre zranenie pravého bedra sa odhlásila z ďalšieho britského turnaja.
O niekoľko dní neskôr šokovala tenisový svet vyhlásením, že po tohtoročnom US Open ukončí kariéru.
"Za posledných 19 rokov som dosiahla neuveriteľné úspechy. Vyrastala som v rodnom Fulneku a prvýkrát som triafala loptičku na tamojších kurtoch s otcom. Nikdy by mi nenapadlo, že budem profesionálna tenistka a zahrám si na tých najväčších kurtoch na svete," napísala Kvitová na sociálne siete.
Autorka píše pre portál tbtennis.cz
