BRATISLAVA. Udeľovanie voľných kariet v tenise každoročne vyvoláva zmiešané reakcie.
Fanúšikovia aj odborníci boli veľmi prekvapení, keď semifinalistka Roland Garros, francúzska kométa Lois Boissonová, nedostala priamu možnosť zahrať si na wimbledonskej tráve.
Jej senzačný výkon v Paríži, kde počas svojej jazdy zdolala aj Mirru Andrejevovú či Jessicu Pegulovú, sa dostal do centra pozornosti.
Keďže je termín pre prihlášky neúprosný, výsledky Roland Garros tak nemali šancu ovplyvniť zoznam voľných kariet.
Prečo papierovanie často víťazí nad výkonom a ako by sa tomu dalo zabrániť?
Uzávierka vs. forma na Roland Garros
Šesťtýždňový deadline pre uzávierku prihlášok na londýnsky grandslamový turnaj je veľmi prísny.
Tento systém, ktorý neberie do úvahy výkonnosť z predchádzajúceho grandslamového podujatia, už dávno prežil svoj úžitok.
Viac-menej platí pre všetky grandslamy rovnako. Ale pri Wimbledone je situácia špecifická tým, že v tomto období sa hrá Roland Garros.
Ako príklad to dokazuje aktuálna situácia okolo Boissonovej. Tá sa po výbornom ťažení na parížskom majore posunula do TOP 70.
Tento posun ale samozrejme nastal až po skončení parížskeho grandslamu. Necelé tri týždne pred začiatkom turnaja.
To znamená, že pre ňu zostáva priama účasť v hlavnej súťaži Wimbledonu nedosiahnuteľnou aj napriek vynikajúcej forme a požiadaní o udelenie voľnej karty.
Za iných okolností by jej 67. miesto v rebríčku s prehľadom stačilo. Hlavnú súťaž vo Wimbledone hrá 128 hráčok, z toho 104 ich je na základe postavenia v rebríčku, 8 dostane voľnú kartu a zvyšných 16 pozícií obsadia kvalifikantky. Rovnako to platí aj u mužov.
VIDEO: Zostrih zápasu Boissonová - Andrejevová vo štvrťfinále Roland Garros 2025
A práve 22-ročná Francúzka tak bude musieť absolvovať kvalifikáciu, aj keď predviedla jeden z najpozoruhodnejších príbehov sezóny. Ako prvá hráčka s voľnou kartou v open ére hrala semifinále Roland Garros.
Táto situácia tak ukázala, že systém, ktorý by mal poskytnúť šancu aktuálnym hviezdam, niekedy naopak nedocení ich úspech.
Preferencia domácich a legendárnych hráčov
Ďalší motív, ktorý niekedy podlieha kritike, je tradičná preferencia domácich hráčov a bývalých šampiónov.
Wimbledon tradične silno uprednostňuje britských tenistov a tenistky, a tiež tenisové legendy. Najmä pre podporu domácej mládeže a zaistenie atraktivity pre fanúšikov.
V tomto roku sa voľnej karty dočkalo 7 Britiek. Jediná zahraničná hračka je končiaca česká legenda a dvojnásobná víťazka londýnskeho grandslamu, Petra Kvitová. Medzi mužmi má dokonca všetkých 8 hráčov s voľnou kartou britskú národnosť.
Tento prístup má samozrejme silné marketingové opodstatnenie. Davy chcú vidieť miestne talenty v akcii a legendy ako Kvitová pripomínajú úspešnú históriu.
Zároveň však vytvárajú nerovné podmienky pre talentovaných zahraničných hráčov, ktorí excelujú na turnajoch pred Wimbledonom, najmä na Roland Garros.
Keď sa voľné karty stávajú nástrojom národného kurzu skôr než odrazovým mostíkom férovej súťaže, hrozí, že tenis stratí svoju podstatu. A to športu, ktorý je založený na výkonnosti, nie na propagácii.
Životný príbeh za hranicami pravidiel
Situácia Boissonovej je toho najlepším príkladom. V 22 rokoch si svoju cestu do semifinále Roland Garros vybojovala srdcom a vôľou, zatiaľ čo termín ju pripravil o priestor na priamu účasť na wimbledonskej tráve.
Tento moment ukazuje, že kúzlo voľných kariet, teda príležitosť pre nečakané hviezdy, sa môže stratiť medzi papierovaním a organizáciou.
Stále má ale samozrejme možnosť si účasť vybojovať v kvalifikácii, z ktorej 16 úspešných hráčok získa vstupenku do hlavnej súťaže.
Ako to funguje v Londýne
Wimbledon si všetky voľné karty prideľuje po vlastnej osi. Rozhoduje o tom Committee of Management All England Clubu, zložená z členov klubu a nominantov LTA (Lawn Tennis Association).
Kritériá pre výber nie sú verejné, komisia zohľadňuje najmä predchádzajúce výsledky na Wimbledone, výkony na tráve, zdravotný stav hráčov či potenciál pritiahnuť divákov, s tradičnou preferenciou britských tenistov a niekedy aj bývalých šampiónov.
Na rozdiel od ostatných grandslamových turnajov tu neexistuje žiaden rebríčkový či súťažný mechanizmus ani vzájomná dohoda s inými federáciami. Všetky pozvania sa riadia čisto úvahou komisie.
Do tradičného zloženia hlavnej súťaže ešte môžu zasiahnuť ďalšie premenné. Môžu sa tam prebojovať aj hráči využívajúci chránený (špeciálny) rebríček, ktorý umožňuje vrátiť sa na turnaje po dlhodobom zranení či materskej pauze na pôvodnú rebríčkovú pozíciu.
Ďalej existujú tzv. lucky losers, teda tí, ktorí prehrajú vo finále kvalifikácie, ale vstúpia do pavúka pri odhlásení iného hráča. Výber sa riadi ich rebríčkovou pozíciou v čase kvalifikácie.
Tieto premenné tak dávajú aj nečakaným menám druhú šancu a udržujú na grandslamoch prvok určitej neistoty.
Trend naprieč grandslamovými turnajmi
Zatiaľ čo Wimbledon si necháva voľné karty plne vo svojej réžii, u ostatných troch grandslamoch funguje systém vzájomnej recipročnej výmeny medzi danými tenisovými federáciami. No aj tam fungujú komisie a kritériá nie sú vždy jednoznačné.
Na Australian Open sa udeľuje 8 voľných kariet nasledovne: päť je určených pre voliteľných hráčov, jedna náleží víťazovi ázijsko-pacifickej kvalifikácie a po jednej ide americkej a francúzskej strane.
V Paríži je systém podobný. Francúzska tenisová federácia z 8 voľných kariet vyčleňuje väčšinu pre domáce objavy.
Tu vidíme čiastočnú podobu s Wimbledonom, pretože sa stáva, že niektorí z nich mávajú horšiu formu než zahraniční hráči.
Tu ale tiež jednu vstupenku dostane víťaz americkej "Wild Card Challenge" a jednu hráč nominovaný austrálskou stranou.
Američania majú šancu si vybojovať príležitosť na základe najlepšieho bodového zisku zo série antukových turnajov, Austrálčania zase cez svoj národný rebríček.
Aj v New Yorku rozdeľujú organizátori US Open 6 voľných kariet primárne pre domácich hráčov a mladé nádeje.
Avšak vo Flushing Meadows je časté, že voľné karty získavajú aj zahraniční hráči, napr. bývalí víťazi či úspešní hráči. Jedna miestenka opäť patrí ako francúzskej, tak americkej strane.
Ostatné grandslamy tak podporujú medzinárodnú spoluprácu a objektívnejšie príležitosti hráčom v aktuálnej forme.
Wimbledon v tomto zostáva pozadu. Svoje voľné karty prideľuje bez vonkajších záväzkov, čo pravidelne vzbudzuje otázky o transparentnosti a spravodlivosti.
Ďalšie kontroverzné rozhodnutie
Je nutné dodať, že aj na ostatných grandslamoch sa dejú kontroverzie ohľadom udeľovania voľných kariet.
Napríklad na Roland Garros 2017 vyvolala kritiku situácia, keď Francúzska tenisová federácia odmietla udeliť Marii Šarapovovej voľnú kartu po návrate z 15-mesačného zákazu za pozitívny dopingový test.
Napriek tomu, že je 5-násobnou grandslamovou šampiónkou a na ostatných turnajoch (Stuttgart, Madrid, Rím) dostala voľné karty, v Paríži nebola pozvaná ani do kvalifikácie, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany WTA aj fanúšikov, ktorí považovali toto rozhodnutie za zbytočne tvrdé a netransparentné.
Na Australian Open 2024 zase vyvolala rozruch Arina Rodionova, ktorá ako najvyššie postavená austrálska tenistka mimo TOP 100 (112. v rebríčku) nedostala voľnú kartu do hlavnej súťaže.
Rodionova vtedy poukázala na to, že austrálska federácia svojím odkladom rozhodnutia a absenciou jasných kritérií hráčky zbytočne stresuje.
Označila postup federácie za neúctivý. Jej verejné obvinenie otvorilo debatu o potrebe väčšej transparentnosti pri udeľovaní voľných kariet.
Rovnako vyvolalo kontroverziu to, že Wimbledon ponúkol iba 5 z celkových 7 voľných kariet v deblovej časti turnaja. Zvyšné dve nevyužil a napísal, že budú "pre ďalšie priame prijatia".
Pre udeľovanie voľných kariet sa kombinuje niekoľko kritérií. Forma, rebríček a marketingové záujmy. Bez jasného zverejnenia váhy jednotlivých faktorov.
Výsledkom je roztrieštený a často nespravodlivý systém, v ktorom voľné karty rozdávajú niekedy aj rôzne komisie podľa vlastného uváženia. Bez jednotného štandardu a transparentnosti stráca súboj o voľné karty legitimitu.
Možnosti k férovejšej budúcnosti
Aby sa tenis vrátil k spravodlivejšiemu udeľovaniu voľných kariet, ponúka sa niekoľko krokov. Tenisový svet preto o systéme voľných kariet často diskutuje.
Posunutie uzávierky prihlášok na Wimbledon až po ukončenie Roland Garros by zaistilo, že hráči v najlepšej forme dostanú spravodlivú šancu.
Zavedenie "performancebased" voľných kariet, vyhradených pre najlepšie výsledky z challengerov a ATP/WTA turnajov v období 4-6 týždňov pred grandslamom, by znížilo priestor pre subjektivitu.
Rovnako by mohlo platiť, že najväčšie prekvapenie či najviac prekvapivý úspech z predchádzajúceho majoru získa automaticky voľnú kartu nezávisle od termínu uzávierky.
Jednotná, nezávislá komisia s jasnými, verejne dostupnými kritériami, kombinujúca rebríček, formu a potenciál, by zaistila zodpovednosť a dôveru.
A konečne priame recipročné dohody medzi všetkými štyrmi federáciami, ktoré by garantovali výmenu minimálne jednej karty pre zahraničný talent, by podporili medzinárodný rozmer športu.
Vrátia sa k pôvodnému zámeru?
Voľné karty pôvodne vznikli ako šanca pre neznáme talenty. V súčasnosti ale hrozí, že sa z nich stanú byrokratické prekážky, ktoré môžu poškodiť dôveru v šport.
Boissonová ukázala, aký dopad môžu mať zastarané pravidlá na tenisové osudy. Pokiaľ tenis nezareaguje, riskuje, že stratí autenticitu a kúzlo nečakaných príbehov.
Pokiaľ dôjde k zmene, či už flexibilnejším uzávierkam, komplexným recipročným dohodám či transparentným kritériám, môže sa tenisový svet tešiť na nové príbehy, v ktorých hráči excelujú na kurtoch podľa svojich výkonov a nie podľa prihlášok.
Až potom sa voľné karty vrátia k svojmu pôvodnému zmyslu. Skutočne podporiť hráčov, ktorí si to vybojujú a doplniť tak tradičné hviezdy o tie nové.
Autor píše pre portál tbtennis.cz
