ŠTOKHOLM. V útrobách Avicii arény v Štokholme sa miesi vôňa čapovaného piva, ľudského potu a pečeného mäsa. Na chodbe postávajú v čulej vrave stovky fanúšikov z dvoch nezmieriteľných táborov.
Skupinky sú striktne oddelené, žlté dresy s modrými sa miešajú len v rade pred bufetmi alebo toaletami. Žiadne slovné naťahovačky ani družné spoločné debaty.
Hrá sa derby Švédsko - Fínsko na majstrovstvách sveta, hokejové El Clásico a ďalší diel výnimočný športovej rivality.
Hašteriví súrodenci
„Nenávidíme ich,“ odvetí stručne starší pán v drese s fínskom levom po otázke, v čom pramení špeciálny náboj vzájomných súbojov Severanov.
Prečo?
„Lebo sú to Švédi,“ odvetí s takou samozrejmosťou v hlase, akoby práve vyrátal, že dva plus dva sú štyri. Odpovede ďalších fínskych fanúšikov sú veľmi podobné.
„Roky sme boli pod Švédmi. Vravia o nás, že sme menší a slabší, podceňujú nás. Víťazstvo nad nimi nám vždy výnimočne chutí.“
„Švédsko nie je pre nás obľúbená krajina. Nenávidíme a ich. A občas aj milujeme, ale to nesmieme hrať hokej.“
Druhá strana opláca rovnakou mincou.
„Sme ako súrodenci. Fíni sú náš mladší brat, a toho musíte vychovávať, občas ho pri tom aj vyplieskať,“ reaguje s úsmevom fanúšik Troch koruniek.
Napätie je cítiť aj na ľade, Fíni znížia na 1:2, tlačia. Zápas sa naťahuje, pribúda šarvátok po prerušení. Súboj sa odohráva aj v hľadisku. Fínov je o poznanie menej, ale stále dosť, aby kontrovali. Suomi! Suomi! povzbudzujú svojich, kým ich zasa neprehluší hlasné Sverige! Sverige!
Aj rivalita však má svoje hranice. Keď z ihriska s pomocou spoluhráčov schádza fínska šestka Tony Sund, tlieskajú mu priaznivci oboch táborov.
„Nie je to obyčajný zápas. A nikdy nebude. Vždy ho sprevádzajú veľké očakávania. Sme odvekí rivali," hovorí po súboji jeden z fínskych lídrov Eelvi Tolvanen.
„Hrať proti Fínom je vždy zábava, hokejová klasika. Či ich milujem alebo nenávidím? Nikoho z týchto chlapcov osobne nepoznám, takže nemám dôvod ich mať rád. Vždy nastupujem na ľad s cieľom poraziť ich,“ komentuje s dávkou irónie švédsky útočník Mikael Backlund.
Korene siahajúce hlboko do minulosti
Tento bratský vzťah lásky a nenávisti siaha hlboko do minulosti. Územie Fínska bolo šesťsto rokov súčasťou Švédskeho kráľovstva, kým ho Švédi po prehratej vojne neodovzdali v roku 1809 cárskemu Rusku.
A Rusi v snahe eliminovať švédsky vplyv paradoxne podporovali fínske národné hnutie aj fínsky jazyk. Fíni vyhlásili nezávislosť v roku 1917.
Rivalita medzi dvoma severskými národmi oddelenými jedným morom sa prenáša z generácie na generáciu.
Švédčina je vo Fínsku jeden z úradných jazykov, ale naopak to neplatí. Fíni sa učia v škole po švédsky, no Švédi nerozumejú po fínsky ani slovo.
Prvý vzájomný zápas odohrali oba tímy 29. januára 1928 v Helsinkách, Švédi vyhrali jasne 8:1. Na svetovú scénu vstúpili skôr Švédi.
Pred Fínmi mali roky náskok. Reprezentácia Suomi mala premiéru na majstrovstvách sveta až v roku 1939. Na dlhý čas to bol posledný svetový šampionát v hokeji.
Za tím Nemeckej ríše hrali aj štyria hráči z anektovaného Rakúska, šampiónov z Kanady reprezentoval tím Trail Smoke Eaters a tím Československa koučoval Kanaďan slovenského pôvodu Mike Buckna.
Fíni prehrali všetkých päť zápasov so skóre 5:25 a spolu s Juhosláviou skončili na poslednom mieste. Ale ďalej sa učili. A pretrvávala aj ich snaha vyrovnať sa susedovi a pokoriť ho.
O intenzite fínsko-švédskej hokejovej rivality svedčí napríklad scénka z komediálneho seriálu Autokrati, kde padne návrh, aby Fínsko použilo jadrovú bombu, len aby zabránilo Švédom získať hokejový titul.
Tento deň nadišiel presne pred 30 rokmi a Fínom stačili aj hokejové zbrane.
Švédov zdolali so švédskym trénerom
V roku 1995 sa konal šampionát v rovnakej hale ako dnes, akurát sa ešte volala Globen. Švédi sa hotovali zabojovať o titul. Pred šampionátom zložili aj „bojovú skladbu“ s názvom Den glider in.
Fíni nepatrili k favoritom. Tím si však veril. Na prvom stretnutí v sezóne rozdal fínskym hráčom ich švédsky tréner Curt Lindström brožúrku s názvom „Zlato v Globene“.
Švédsky kouč priniesol štýl koučovania, ktorý bol pre väčšinu Fínov nezvyčajný. Počúval hráčov a dôveroval im, že na ľade urobia najlepšie rozhodnutia. V Štokholme mal v zostave viacero mladých hráčov, medzi nimi aj trojicu Saku Koivu, Jere Lehtinen a Ville Peltonen, hviezdy fínskej ligy, ktoré potiahli mužstvo až do finále.
„Koivu bol mozog útočnej formácie, Peltonen strieľal góly a Lehtinen tvrdo pracoval a pomáhal v defenzíve,“ vysvetľoval Lindström v knihe „Joukkue vailla vertaa“ (Tím ako žiadny iný).
Vo finále nastúpili Fíni proti švédskemu rivalovi. Tréner Lindström pripravil hráčom list, v ktorom im pripomenul, že celá krajina stojí za nimi a že 7. máj bude ich veľký deň. A mal pravdu.
