BELEHRAD. Tri polčasy a dosť. Tak dlho pretrval dobrý imidž slovenských hádzanárov na vrcholnom podujatí už druhý rok po sebe.
Vlani v Göteborgu na svetovom šampionáte po tesnej prehre s Poliakmi a fantastickom prvom dejstve so Švédmi prišla druhopolčasová blamáž a prehra o 16 gólov. Teraz v Belehrade po statočnom vzdorovaní Dánom a pomerne vyrovnanom polčase s Poliakmi nastal úplný kolaps celého kolektívu bez ohľadu na to, či z palubovky, alebo lavičky.
Po debakli o 17 gólov, druhej najhoršej prehre v samostatnej ére, padali nielen tvrdé slová, ale aj slzy. Dlhoročný brankársky hrdina slovenskej reprezentácie sa v mixzóne pri myšlienke na stratenú olympijskú nádej neudržal a zamieril do šatne so slzami v očiach, budúci krídelník slávneho FC Barcelona pre zmenu presviedčal, že Slovensko na šampionáte nemá čo hľadať.
Ďalší hľadali rozhrešenie u vytrápených fanúšikov nielen v hľadisku, ale dom a pred obrazovkami.
Toto bolo už priveľa
"Išli sme do tohto zápasu s tým, že je kľúčový a že ak chceme postúpiť a získať prvé body na európskom šampionáte, musíme ho vyhrať. Dopadlo to ale presne naopak. Ešte v prvom polčase to bolo celkom dobre, hrali sme obstojne, bojovali sme, v útoku sme nestrácali ľahké lopty. V druhom sme sa ale v útoku trápili, strieľali sme buď do brankára, alebo do blokov a oni nás trestali protiútokmi. Prehrať zápas sa dá, ale toto už bolo priveľa," komentoval Martin Straňovský, ktorý už druhú polovicu sledoval len z lavičky.
"Poliaci majú silný tím a každý hráč tam má veľké skúsenosti z bundesligy, alebo z Kielcov. Nebolo to o tom, že by sme sa nedostatočne pripravili, ale z našej stránky na to asi nemáme. Tak som to aspoň videl ja, že proti takému mužstvu ako je Poľsko, tu jednoducho nemáme čo robiť."
O nič menšie sklamanie ako na javisku, prežívali v hľadisku stovky slovenských priaznivcov, ktorí súboj s Poliakmi na rozdiel od hráčov nezabalili prakticky až do konca a stále sa snažili svojich "nevďačných" obľúbencov hnať dopredu. Uvedomoval si to aj Andrej Petro.
Zlomili ich štyri rýchle góly v druhom polčase
"Sklamanie a fiasko. Touto cestou sa chcem ospravedlniť všetkým fanúšikom, ktorí nás povzbudzovali a merali sem cestu, alebo nám držali palce doma pri obrazovkách. Mrzí nás to," kajal sa mohutný pivot. Ešte 24 hodín predtým sa ale všetci svorne dušovali, že do súboja s prívlastkom "životný" pôjdu so všetkých síl.
"Ľahšie sa o tom rozpráva, ako sa to plní na ihrisku. Za seba môžem vážne povedať, že sme do toho išli naplno od prvej minúty. Vyhecovaní sme boli všetci a veľmi sme chceli. V prvom polčase to ešte ako-tak išlo, no v druhom sa tam niečo zlomilo a už to išlo dole vodou. Hrali sme bez hlavy a bez srdiečka. Po štyroch rýchlych góloch v úvode druhého polčasu sme sa ale zlomili.
