Tridsaťdeväťročný Miroslav Šatan si pred šampionátom v Minsku potykal s devätnásťročným Martinom Réwayom.
Symbolická generačná výmena nepriniesla veľký výsledok, ale ani prekliatie od fanúšikov. Perspektívu určite. Aj keď za nimi často tápala obrana, ktorá sa tiež zoznamovala za chodu.
Novú energiu ocenili početní fanúšikovia v Minsku i na Slovensku. Nadávky neprevládali, aj laik dokáže prečítať úsilie, prepáčiť chyby. Až na ten skrat s Francúzskom, ktorý nás stál postup zo skupiny.
Tréner hral s núdzovým výberom, čo nebolo iba dôsledkom slabších ročníkov, ale aj rozhasených vzťahov v slovenskom hokeji.
Na početnosť kvalitných hráčov sú problémy v prevahe. Chýbala nám stredná generácia. Keď mali 25 rokov Šatan, Pálffy, Hossa či Gáborík, boli to iní lídri, ako sa zatiaľ ukazujú Tatar, Viedenský, Pánik.
Stále platí polstoročná stará pravda, že každý už dnes vie korčuľovať a strieľať. Ale vyhrávajú tí, čo to všetko ovládajú o kúsok lepšie. Najprv sa však musia zísť všetci najlepší.
