Starý velodróm v ruinách, nad novým je otáznik

Šéf cyklistiky, olympijský víťaz Anton Tkáč, tvrdí to isté, čo pred dvoma rokmi: Do dvoch rokov bude stáť hala.

BRATISLAVA. Vo výstavbe športovísk zaostávame aj za rozvojovými krajinami, v ich búraní sme však svetová špička.

Klopená dráha bratislavského Národného cyklistického štadióna Vlastimila Ružičku sa premenila na ruiny za dva dni a len týždeň po tom, čo stavebný úrad mestskej časti Nové Mesto vydal povolenie na jej odstránenie.

Demolačné kladivá rozbíjali metrovú vrstvu betónu tak rýchlo, že športový riaditeľ slovenskej dráhovej cyklistiky Juraj Zeman neveril očiam: „Žasnem, počas poslednej rekonštrukcie v roku 1996 sa navrch kládol strategický betón používaný na letiskové dráhy."

Ovál sa nedožil šesťdesiatin

Navštíviť kúpalisko na Tehelnom poli môže toto leto bez rizika len hluchonemý. Sprava prebudovávajú zimný štadión a zľava búrajú cyklistický.

Na rozdiel od toho prvého, na mieste cyklistického po demolácii za 351 000 eur nevyrastie nový ovál, ale dočasné parkovisko s kapacitou 300 áut pre potreby budúcoročných majstrovstiev sveta v hokeji. Čo po nich? Nahradí ho športový park, tvrdí najnovšie magistrát. To by sa však musel stať zázrak. S pozemkami v územnom pláne hlavného mesta vyčlenenými na šport sa v poslednom období dejú čudné čachre každú chvíľu.

Cyklistike na „Cíglfelde" zazvonil umieračik po takmer šiestich desaťročiach.

Veteráni po poslednom „kolečku" pod čiernou vlajkou. V strede sedí nedávno zosnulý Karol Menschy, po jeho pravici bývalý tréner čs. reprezentácie v cestnej cyklistike a Interu Slovnaft Bratislava Kamil Haťapka, druhý sprava bývalý tréner reprezentácie SR v dráhovej cyklistike Ondrej Šulek, tretí sprava účastník OH 1960 v Ríme v tandemoch Juraj Miklušica.

Prvú klopenú dráhu na Slovensku vybetónovali v päťdesiatom druhom na ovále z vyše siedmich tisícok kubíkov navozenej hliny na ihrisku, na ktorom predtým v zime bývala ľadová plocha a Nemec Werner Rittberger vraj na nej predviedol aj skok, ktorý prešiel do histórie pod jeho menom.

Kúpili si to, čo si postavili

Uprostred klopenej dráhy bol pôvabný trávnik. V Lokomotíve Bratislava, ktorej ju pririekli, ako sa ukázalo, mali väčšie lakte futbalisti. Len čo sa to však začalo zrkadliť na úpadku dráhovej cyklistiky, areál z moci úradnej prevzalo ústredie slovenskej telovýchovy a odvtedy v ňom boli zasa pánmi cyklisti. Tí, žiaľ, po novembri nepochopili, koľká bije. V roku 1996 im dráha spadla do lona v rámci divokej privatizácie v najväčšom športovom spolku. Ocitla sa na zozname 11 veľkých športovísk, ktoré sa Slovenské združenie telesnej kultúry rozhodlo darovať svojim subjektom. Jedine cyklistický zväz ako potenciálny nadobúdateľ nedal dokopy potrebné písomnosti, a tak sa prevod neuskutočnil.

Keď sa mu to v roku 2005 po nástupe olympijského víťaza Antona Tkáča za predsedu zväzu konečne podarilo, bolo už neskoro.

Medzičasom totiž združenie v priamom dôsledku finančných kontrol (poslaných Dzurindovou vládou v rámci vyrovnávania účtov s predošlou Mečiarovou) a v nepriamom dôsledku následnej súdnej žaloby vtedy ešte telovýchovnej Športky na štátny Tipos, prišlo nielen o štátne dotácie a milióny na pokutách, ale v exekúciách aj o lukratívne objekty. Jeho krízový manažment si postavil hlavu: cyklistický štadión s atraktívnou polohou v širšom centre Bratislavy zadarmo nepustíme. A výkonný výbor SZTK zrušil svoje nerealizované uznesenie spred deviatich rokov.

„Máme na stole šesť-sedem ponúk rôznych investorov od 50 do 215 miliónov korún, ale ani jedna z nich negarantuje zachovanie dráhy," konštatoval vtedy úradujúci, dnes už riadny predseda združenia Marián Kukumberg.

Cyklistický zväz zahral vabank a vyšiel s vlastnou. Napokon areál s jediným regulárnym velodrómom na Slovensku odkúpil za sumu predstavujúcu jeho štyri ročné rozpočty: aj s DPH za takmer 45 miliónov Sk. „Kúpili sme si to, čo sme si sami postavili," zúril Kamil Haťapka, cestárska trénerská legenda.

Samozrejme, šlo o požičané peniaze. Preto ani veľmi neprekvapilo, že o dva mesiace zväz predal národný štadión stavebnej firme Strabag Development SK - údajne za 250 mi〜liónov Sk. Jej rakúski majitelia ho neskôr s mestom vymenili za pozemky v lokalite Machnáč.

Prvý Tkáčov sľub: 2008

Cyklisti na ovále na Tehelnom poli trénovali ešte tri roky. Napriek tomu, že už neboli jeho vlastníkmi. Naposledy vlani na jeseň.

„Keď ma 3. apríla vyzvali odovzdať kľúče od všetkých brán, bolo mi do plaču," priznáva Juraj Zeman. „Od roku 1966, vtedy ešte ako cyklista, neskôr ako tréner a funkcionár, som na tejto dráhe trávil každý boží deň."

Najstaršia generácia cyklistov si posledné „kolečko" na klopenom ovále odkráčala 23. apríla za čiernou vlajkou.

„Dráhari zatiaľ cestujú za tréningami do Viedne, do Brna alebo do Prostějova," konštatuje ich riaditeľ.

„Do dvoch rokov bude stáť na inom mieste Bratislavy nová zakrytá cyklistická dráha," ubezpečoval v decembri 2006 šéf zväzu Tkáč.

Nestojí dodnes. Bude vôbec niekedy stáť? „Určite," tvrdí Tkáč, ktorý svojho času vyhlásil, že do „starého železa" pôjde, až keď sa prestrihne páska na novej cyklistickej hale. Pre odďaľovanie jej výstavby sa už niekoľkokrát schyľovalo k jeho odvolaniu, zatiaľ však každú búrku vydržal.

„Dva roky sme vybavovali pozemok. Zhromažďovanie dokladov na vydanie stavebného povolenia sa ukázalo náročnejšie, ako sme si predstavovali. Len odsúhlasenie urbanistickej štúdie trvalo deväť mesiacov," vysvetľuje.

Hnutie sa obáva najmä o osud peňazí, ktoré zväz inkasoval od Strabagu.

„Všetky, čo ostali (po zaplatení pôžičky), sú na úložkách firmy, ktorá má so zväzovou eseročkou zmluvu, že postaví štadión," ubezpečuje Tkáč.

Druhý: O dva roky

Cyklistická hala by mala vyrásť v Lamači. Postaviť ju má firma WYNN, ktorej zámer vystavať v areáli Na barine Národný cyklistický štadión schválili poslanci mestskej časti pred Vianocami 2007. V tom čase bol jej spoločníkom aj Peter Malíček, do vlani šéf slovenskej dráhovej cyklistiky, ktorý sa v krízovej chvíli vložil do hry o jej budúcnosť. Dnes už nie je, v obchodnom registri figuruje ako trojštvrtinový vlastník „eseročky" Studio Beyond, ktorú vlastní jeho manželka.

„To je v pohode," upokojuje Tkáč. Na otázku, či Malíčkovi naďalej dôveruje, odvetil: „Ježišmária, veď je to naše dieťa, môj bývalý zverenec."

Výkonný výbor zväzu sa však pred časom poistil a k Malíčkovi a Tkáčovi ako jediným konateľom spoločnosti Slovenský zväz cyklistiky pridal ešte dvoch ďalších: podpredsedu revíznej komisie Pavla Hollého a športového riaditeľa cestnej cyklistiky Pavla Gálika.

„Musíme postaviť dráhu už len preto, že sme sa k tomu zaviazali v zmluve so združením telesnej kultúry," tvrdí šéf zväzu. „Predovšetkým to je však otázka bytia a nebytia našej dráhovej cyklistiky."

Nepochybne. Dokedy však bude trvať dnešné provizórium?

„Ak sa nevyskytne nečakaný problém, na jar 2011 začneme stavať a už sezónu 2012 odštartujeme na novej dráhe, vôbec prvej krytej u nás," verí Tkáč.