Bol na detektore lži. Tóthovi vyčítali aj vzorku, ktorá bola v norme

BRATISLAVA. Stanovisko slovenského chodca Mateja Tótha k udalostiam z ostatných mesiacov, v ktorých čelil obvineniu z používania krvného dopingu. Agentúra SITA prináša stanovisko v plnom znení bez redakčných úprav:

POHĽAD MATEJA TÓTHA NA KAUZU

(alebo okolnosti a fakty môjho prípadu a argumenty na moju obhajobu)

Z ČOHO MA OBVINILI

Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) mi v období rokov 2009 až 2016 odobrala dovedna 24 vzoriek krvi pre biologický pas športovca: 2009 - 1 odber, 2010 - 2, 2011 - 4, 2012 - 3, 2013 - 2, 2014 - 2, 2015 - 2, 2016 - 8. Len jediná vzorka z 24 odberov bola mimo stanovených hraníc. Ide o odber zo 4. mája 2016, kde mi zistili nízke hodnoty hemoglobínu.

Podľa expertov IAAF hodnoty z roku 2016 naznačujú, že ich pokles je pravdepodobne spôsobený manipuláciou s mojou vlastnou krvou. Podľa ich názoru je pokles hodnôt od marca do 4. mája 2016 prudký a mohol byť spôsobený odobratím (stratou) väčšieho množstva krvi. Následný nárast hodnôt s blížiacim sa termínom OH v Riu svedčí o spätnej aplikácii mojej vlastnej krvi.

Tieto tvrdenia sú založené na subjektívnom posúdení viacerých krvných parametrov a neexistuje objektívna metodika, ktorá by jednoznačne dokázala vyslovené podozrenia. Navyše algoritmus výpočtu matematického modelu, ktorý určuje hranice pravdepodobnosti individuálnych hodnôt v biologickom pase, nie je verejne prístupný, a preto sú výpočty hraničných hodnôt neoveriteľné.

V lete 2017 som v záujme dokázania svojej neviny absolvoval množstvo lekárskych vyšetrení a testov. Moju obhajobu sme postavili na dvoch pilieroch:

1. Individuálne vlastnosti môjho organizmu (špecifický fenotyp) a schopnosť rýchlejšie reagovať na podnety (hypoxia, detréning, rozdiely počas dňa),

2. Stav môjho organizmu v období pred odberom v máji 2016 (zranenie a z toho vyplývajúca agresívna liečba).

NA ČO SOM POUKAZOVAL

Jedným z vyšetrení bolo testovanie môjho denného režimu, keďže problémovú vzorku z mája 2016 mi odobrali večer, pričom väčšinu predchádzajúcich v ranných hodinách. Testovaním sme dokazovali rozdielnosť hodnôt v jednotlivých častiach dňa. Potvrdilo sa, že u mňa hodnoty počas dňa kolíšu oveľa výraznejšie ako u bežnej populácie.

Testovanie som absolvoval na hematologicko-onkologickom oddelení vo Fakultnej nemocnici Olomouc. Viedli sme presný protokol odberov, presne podľa antidopingových pravidiel metodicky tak, ako keby ich robil antidopingový komisár. Výsledky boli jednoznačné a aj počas jedného dňa bola amplitúda hodnôt hemoglobínu výrazná.

Štatisticky sa na rozdiel ranných a večerných hodnôt pozrel aj Dr. Róbert Mistrík, pričom vyhodnotil údaje z môjho biologického pasu v rozpätí 7 rokov. Rozdiel HGB medzi rannými a večernými odbermi bol 7,9g/L, takže ak by prišli komisári robiť 4. mája 2016 odber ráno a nie večer, moje hodnoty HGB mohli byť bezpečne v stanovenom intervale.

Ďalším dôležitým argumentom pri vysvetľovaní dôvodu nízkej hodnoty hemoglobínu (HGB) vo vzorke zo 4. 5. 2016 bol vplyv detréningu (netrénovania) na krvné hodnoty. Na viacerých prípadoch sme dokázali, že hodnoty hemoglobínu u mňa klesajú po znížení intenzity tréningu. Takto to však nefunguje len u mňa, ale takto to funguje aj u vytrvalcov, čo dokazujú vedecké štúdie.

Je známe a samozrejme aj podložené lekárskymi správami, že moju prípravu v sezóne 2016 ovplyvnilo dlhodobé zranenie. V marci a apríli som pre zápal holennej šľachy absolvoval dlhodobú a relatívne agresívnu liečbu (lieky – reumatické antiflogistiká, ožarovanie – RTG terapia), ktoré majú dokázateľný vplyv na krvotvorbu a hodnoty sledovaných krvných parametrov.

Práve súbeh všetkých spomínaných okolností (detréning, večerný odber, liečba, ožarovanie) spôsobil, že moje hodnoty hemoglobínu klesli pri odbere 4. 5. 2016 pod hraničnú hodnotu. Ich následný nárast bol spôsobený pobytom v hypoxickom prostredí stimulujúcom krvotvorbu.

KTO POSUDZOVAL MÔJ PRÍPAD

Moje argumenty sa opierajú aj o rôzne vedecké práce. Odvolávali sa na ne aj oslovení odborníci, ktorí vypracovali posudky k môjmu prípadu, predovšetkým profesor Samuel J Machin, MB ChB FRCPath FRCP, emeritny profesor hematológie na University College London (UCL), Londýn, Veľká Británia a prezident Britskej hematologickej spoločnosti v rokoch 2005 – 2007 či Dr. Cristobál Belda Iniesta, MD, PhD, riaditeľ R&D, HM Hospitales Foundation for Research, Madrid, Španielsko.

Okrem rozsiahlych analýz spomenutých dvoch renomovaných vedeckých kapacít mám aj lekárske správy a posudky ďalších odborníkov, ktoré spochybňujú tvrdenia expertov IAAF, alebo iným spôsobom vysvetľujú, ako mohlo dôjsť k odchýlkam. Moju argumentáciu podporili profesir Dr. Paul Knoebl, internista, Senior Physician na oddelení hematológie Lekárskej univerzity vo Viedni (Medical University of Vienna), Rakúsko, László G. Boros, M.D., profesor endokrinológie a metabolizmu, University of California Los Angeles, School of Medicine, doc. MUDr. Martin Mistrík, PhD, zástupca prednostu Kliniky hematológie a transfúziológie LF UK, SNU a UNB, doc. MUDr. Peter Rohoň, PhD, Hemato-onkologická klinika FN a LF UP Olomouc a Dr. Robert Mistrík, popredný slovenský analytický chemik a biochemik, riaditeľ HighChem. Všetky tieto argumenty a správy zosumarizovala do podania pre disciplinárnu komisiu SAZ právnická kancelária Rowan Legal z Prahy pod vedením JUDr. Martina Maisnera, Ph.D., MCIArb.

VYČÍTAJÚ MI AJ VZORKU, KTORÁ BOLA V NORME

Experti IAAF mi vyčítajú ešte aj jednu vzorku z roku 2011 (!), v ktorej bola hodnota hemoglobínu najvyššia z 24 meraní, ale stále v medziach normy a neprekročila hraničnú krivku. Pri nej vyslovili podozrenie, že nárast je pravdepodobne dôsledkom látok podporujúcich krvotvorbu.

Pri tomto obvinení som sa bránil nasledovne: v januári 2011 som sa zúčastnil na medzinárodnom chodeckom kempe v Austrálii, ktorého súčasť bol aj výskum Austrálskeho inštitútu pre šport (AIS) pod vedením profesora Chrisa Gora (jeden z tvorcov biologického pasu športovca). Skúmal vplyv hypoxického prostredia na krvné hodnoty športovcov.

V tejto štúdii sa dokázalo, že moje telo reagovalo takmer 3-násobne senzitívnejšie na vplyv hypoxie ako u ostatných chodcov, pričom medzi testovanými bol aj môj veľký súper Jared Tallent. Navyše, keby som v roku 2011 používal zakázané látky a metódy, z čoho ma podozrievajú experti IAAF, asi by som sa dobrovoľne nezúčastnil na výskume, ktorý viedol antidopingový expert.

Poukázal som na špecifické okolnosti odberu z roku 2011, ktorý sa zdá expertom IAAF podozrivý: uskutočnil sa len 48 hodín po prílete do dejiska MS v juhokórejskom Dägu po 24 hodinách cestovania, len týždeň pred tým som sa vrátil z pobytu vo vysokej nadmorskej výške, možná dehydratácia organizmu (cestovanie, prechod do extrémnych klimatických podmienok, značný časový posun, zažívacie problémy tesne po prílete).

ČO SA UDIALO 4. MÁJA 2016

Moju bezúhonnosť potvrdzujú aj ďalšie okolnosti, ktoré síce nie sú vedecké argumenty, ale dotvárajú celkový obraz o mojom férovom prístupe bez potreby niečo zahmlievať, alebo sa vyhýbať dopingovým testovaniam.

Problémovú vzorku mi 4. mája 2016 odobrali večer. Ja som mal v ten deň zapísaný v systéme ADAMS termín na testovanie ráno od 6.00 do 7.00, resp. na ďalší deň opäť od 6.00 do 7.00 h. V systéme ADAMS musíme vypĺňať formulár, v ktorom uvádzame, kde sa v jednotlivých dňoch roka nachádzame a uvedieme vždy aj jednu hodinu v každom dni, kedy sme k dispozícii na testovanie. Komisári majú právo prísť aj inokedy, ale ak športovca na uvedenej adrese mimo vymedzených hodín nenájdu, nehrozí mu nijaký postih.

Štvrtého mája 2016 u nás antidopingový komisár zazvonil večer o 20.45 h, pričom v systéme som mal vyznačený čas na testovanie ráno medzi 6.00 a 7.00 h. Ak by som v inkriminovaných dňoch robil niečo zakázané, ani by mi nenapadlo mu otvárať, a z pohľadu antidopingových pravidiel by som nič neporušil. Komisár by prišiel pravdepodobne na druhý deň ráno (presne podľa termínu v ADAMS-e), ale ak by bola pravda, z čoho ma obviňujú, mohol som v noci svoje krvné hodnoty ovplyvniť (dehydratácia, tréning), alebo sa vyhnúť kontrole. Síce by to znamenalo prvé varovanie, ale trest sa dáva až po troch nezastihnutiach.

Ja som však bez problémov otvoril a komisárovi poskytol vzorky krvi aj moču. Vtedy nastal ďalší moment, ktorý mohol ovplyvniť daný výsledok. Tesne pred príchodom kontroly som bol na toalete, a keď som sa dozvedel, že budem musieť poskytnúť aj moč a nechcel som s komisárom nocovať, hneď som začal telo hydratovať.

Vypil som viac ako pol litra vody a následne o 21.04 h mi odobral vzorku krvi. Pri testovaní dennej variability krvi vo FN v Olomouci sme zistili, že takáto hydratácia dokáže nárazovo znížiť moje hodnoty HGB až o 6g/L. Ak by som absolvoval tesne pred dopingovou skúškou odber vlastnej krvi (autotransfúziu), tak by som vedel, že moje hodnoty sú na minime, preto by som predsa krv ešte viac „neriedil“...

AUTOLÓGNA TRANSFÚZIA? VYLÚČENÉ!

Ďalšia významná okolnosť, ktorou som argumentoval, je logistická náročnosť autológnej krvnej transfúzie. V slovenských podmienkach je to v podstate na nemedicínske účely vylúčené. Odobrať, skladovať a opäť aplikovať krv je na Slovensku čisto v kompetencii Národnej transfúznej služby, ktorá odmieta zneužitie na podobné účely.

Navyše, som profesionálny vojak, a môj režim podlieha dennému rozkazu. V uvedenom termíne, keď podľa expertov IAAF malo dôjsť k odobratiu krvi, som bol len doma v Banskej Bystrici, takže technicky je prakticky vylúčené, aby som absolvoval takýto odber.

Ešte raz chcem pripomenúť, že za celú moju kariéru som sa neprevinil voči antidopingovým pravidlám, všetky moje vzorky boli označené za negatívne, ani raz sa nestalo, že by som sa vyhol dopingovej skúške, mal napomínanie za nezastihnutie na nahlásenom mieste, alebo inak maril dopingovú kontrolu.

Všetko z jedného prostého dôvodu: nikdy som nemal čo skrývať. Navyše, aj keď to niekomu môže pripadať ako šikanovanie zo strany antidopingových inštitúcii, ja som bol v týchto veciach vždy ústretový a dané pravidlá som rešpektoval a vnímal som ich ako účinné v boji proti dopingu.

AJ TEST NA DETEKTORE LŽI

Ako podporný prostriedok argumentácie a mojich vyhlásení som sa podrobil aj testu na detektore lži. Odpovedal som na otázky, ktoré sa týkajú môjho prípadu a všeobecne, ale aj konkrétne vyvracajú podozrenia expertov IAAF. Na všetky otázky som odpovedal „NIE“ a všetky odpovede boli špecialistom-polygrafológom Ing. Nihadom Malkičom označené za pravdivé.