Mám svoje roky, telo už reaguje inak, tvrdí líder Slovákov

Futbalisti Slovenska prehrali v prípravnom zápase na Ukrajine 1:2.

Góly ste inkasovali po dvoch zbytočných chybách. Na vás osobne bolo vidno, že ste boli nahnevaný, však?

„Bol. Pred zápasom sme si hovorili, že si musíme dávať pozor na ľahké straty lôpt v strede ihriska, a práve z toho sme inkasovali dva góly. Futbal je však o chybách. My sme ich spravili dve, Ukrajinci jednu.“

Máte vo zvyku ako kapitán dodatočne rozoberať s hráčmi chyby?

„Čo sa stalo, už sa nedá zmeniť. Pár slovami sa isto k tomu ešte vrátime. Predovšetkým sa sústredíme na ďalší zápas. V hlave si to každý rozoberie sám a urobí všetko preto, aby sa chyby nezopakovali.“

Do šancí ste sa príliš nedostávali. Prečo?

„Ťažko povedať. V úvode sme držali loptu viac ako Ukrajinci a podarilo sa nám skórovať. Potom sme sa do výraznejší šancí nedostávali. Ale to isté platilo aj o súperovi. Ukrajinci nám hrozili skôr pri centroch či štandardných situáciách. Rozhodli dve chyby. Nebol to najlepší výkon, ale bol to prípravný zápas. Slúžil na odstraňovanie nedostatkov.“

Po sklamaní v kvalifikácii o postup na MS 2018 ste váhali, či budete ďalej pokračovať v národnom tíme. Čo rozhodlo?

„Reprezentácia je vrchol a snom každého hráča. Je veľmi ťažké skončiť, pretože taká partia, aká sa vytvorila teraz, je najlepšia v mojej kariére. Lepšiu som nezažil. Roky mi pribúdajú a už aj telo reaguje inak. Kým však budem zdravý a vo forme, tak verím, že budem stále platným členom mužstva, ako to bolo doteraz. S trénerom sme sa dohodli, že budem pokračovať. Všetko však závisí od spomínanej formy a zdravia.“

Zobrali ste si mesiac na rozhodovanie. Prečo?

„Po posledných zápasoch so Škótskom a Maltou to bolo čerstvé. Nechcel som nič riešiť spontánne. Chcel som sa poradiť s manželkou a rodinou. Úprimne, ľahšie bolo povedať, že zostávam, ako odísť. Odchádzalo by sa ťažko. Stále cítim, že mužstvu mám čo dať. Verím, že naďalej budem odovzdávať svoje skúsenosti.“

Je pre vás ťažšie neustále pendlovať v lietadle zo zápasu na zápas?

„Mám svoje roky, telo už reaguje inak ako pred piatimi či šiestimi rokmi. Dá sa to však zvládnuť, aj keď asi to už bude iba horšie. Urobím všetko preto, aby som tímu pomáhal.“

Budú majstrovstvá Európy 2020 vaším vrcholom?

„Uvidíme. Všetko sa iba začína. Dovtedy je ešte veľmi ďaleko. Verím, že naša príprava, ktorá sazačína teraz, vyvrcholí práve na tom turnaji.“

Viac ako trinásť rokov ste hrali v obrane vedľa Jána Ďuricu, ktorý v utorok proti Nórsku v národnom tíme končí. Nahradí ho dvadsaťdvaročný Milan Škriniar. Ako to vnímate?

„Uvidíme. S Janom sme to ťahali od roku 2004, čo je unikát. Bude chýbať nielen mne, ale aj celému tímu. Rozhodol sa a nám už nezostáva nič iné. Môžeme mu iba zagratulovať k jeho kariére. Na stopérskom poste zostali ďalší hráči ako Škriniar či Štetina. A k tomu ešte ďalší chlapci z národného tímu do 21 rokov ako Šatka či Niňaj. Môžu ho nahradiť viacerí, záleží na výkonoch.“

Bude to v utorok v Trnave špeciálny zápas?

„Bude to zápas o emóciách, lebo Jano bol v tíme veľmi dlho. Urobil pre národný tím veľa. Chcel by som, aby bol štadión plný, aby si to užil. Urobíme všetko preto, aby sa rozlúčil víťazstvom.“