elánom a obetavosťou športovcov a ich priaznivcov. Majstrovské zápasy sa začínali v septembri a Trebišovčania sa po postupe do divízie pripravovali na prvý zápas sezóny v Kežmarku. Prvé vykročenie Trebišova bolo 16. septembra 1945. Vykročili síce, ale ľavou - nešťastnou. Po vojne nebol dostatok dopravných prostriedkov a tak Trebišovčania sa vybrali do Kežmarku na tom, čo mali k dispozícii - na nákladnom aute. V športovej výprave bolo aspoň 25 členov. Nechajme však rozprávať o tejto krutej udalosti vtedajšieho funkcionára a vedúceho výpravy Michala Molčana, ktorý si niesol do svojej smrti následky havárie.
"Trebišovskí futbalisti i fanúšikovia v priebehu vojnových udalostí vyhladli po futbale. Preto s nadšením sa pripravovali na prvý divízny zápas v Kežmarku. Nemali sme na výber dopravný prostriedok a tak sme sa vybrali na nákladnom aute, ktoré nám zabezpečil riaditeľ trebišovského cukrovaru u riaditeľa michalovského pivovaru. Vždy som sa cítil medzi mladými futbalistami veľmi dobre, preto som si prisadol medzi nich na lavičku za kabínou auta, kde som sedel spolu s Jožkom Hirkom, s ktorým som si veľmi dobre rozumel. Nálada v aute bola výborná. V Prešove sme sa zastavili pre Bieleka, Čižíka a Uliáša. Naše auto uháňalo dole Braniskom po serpentínach až k osade Korytné. Tam sa na ceste pred nami objavil gazdovský voz a naviac za vozom bol uviazaný žrebec, ktorý nepokojne poskakoval zo strany na stranu, čím obmedzil naše predbiehanie. Vodič sa chcel vyhnúť žrebcovi po ľavej strane vozovky. Nestačil sa v tej rýchlosti opäť vrátiť. Po ľavej strane cesty strhol pätníky i zábradlie na moste. Padali sme do priepasti. Čo nevykonal pád, to vykonali dva plné sudy benzínu. V zúboženom stave, v bolestiach i smrteľných kŕčoch prišla prvá pomoc. Boli to bardejovskí futbalisti, ktorí cestovali na zápas a vo výprave bol aj dr. Radač, ktorý ošetril ranených a postaral sa o prevoz do nemocníc v Levoči, Krompachoch a Spišskej Sobote. Bilancia bola otrasná. Na mieste zomreli mladí futbalisti - Edo Gulovič a Štefan Baranyi. V nemocniciach podľahli ďalší - futbalista Petele a fanúšikovia Onos, Štofián a Bretzová. Ťažko boli zranení - Bielek, Hirko, Košč, Molčan, Švanda, Černota. Ostatní mali ľahšie zranenia.
Takmer bez zranenia vyviazol futbalista Krutý, ktorý jediný kráčal za truhlami na pohrebe obetí tragédie. Deň 16. september 1945 bol zapísaný do čiernej histórie trebišovského športu. Bola to smutná jesenná nedeľa pre trebišovský futbal. Pomocnú ruku však podala Východoslovenská župa i Sparta Praha zohrala medzinárodný zápas a zisk venovala pozostalým po obetiach. Na trebišovskom cintoríne zostarli náhrobné kamene na hroboch obetí. Spájal ich nielen futbal, ale aj ten istý dátum smrti."
