Streda, 14. apríla, 2021Meniny má Justina

Kto ešte nebol reprezentant, nech sa hlási u súdruha Žinčicu (komentár)

Miloslav Šebela. (Autor: SME)
Miloslav Šebela|28. feb 2021 o 21:30

Šancu stať sa reprezentantom má každý.

Mal by to byť najvyšší level. To najviac, čo si viete v športe predstaviť. Niečo ako udeľovanie Oscarov v kinematografii. 

Na majstrovstvá sveta chodia súperiť tí najlepší z najlepších. Roky s pomocou odborníkov a trénerov pilujú talent, aby zažiarili.

Teda - v ideálnom svete.

Lenže je iné byť najlepším lyžiarom vo Venezuele, kde o snehu nechyrovali, a patriť k špičke v Nórsku, kde lyžujú všetci.

Športovci z exotických krajín bojujú skôr sami so sebou. Ako práve Venezuelčan, ktorý sa ledva dotackal do cieľa na majstrovstvách sveta v severských disciplínach v Oberstdorfe.

Pred cieľom aj spadol.

Vlastne, bol zázrak, že sa mu bez ujmy podarilo prejsť celú trať. Tento bojovník je naplnením coubertinovského hesla, že najdôležitejšie je zúčastniť sa.

Reprezentácia amatérov 

Najnovšie do tejto kategórie spadli aj Slováci. Status reprezentanta pod vedením Slovenskej lyžiarskej asociácie tvrdo devalvoval.

Paradoxne to platí o odvetviach, o ktorých asociácia tvrdí, že má ich plnú podporu. Teda nie v alpskom lyžovaní, ktoré sa búri.

V bežeckom lyžovaní sa slovenská reprezentácia hrubo prelína s amatérskym športom. To je ten, ktorý robia ľudia pre radosť a napĺňa ich vlastná vášeň. Venujú sa mu bez nároku na odmenu.

Brány do národného tímu sa tak otvárajú prakticky komukoľvek.

Lyžiarska asociácia naverbovala na vrcholné podujatia rekreačných športovcov, ktorých navliekla do slovenských dresov.

Ich hlavným sponzorom je však takmer bez výhrady "mama hotel". Teda rodina.

Šport vraj nie je o jedle

Nečudo, že kariéru končia títo amatérski lyžiari už pred tridsiatkou! Vo svete rarita, na Slovensku štandard. Ako sa ukazuje, nie je to ojedinelý prípad. Je ich viacero.

Poháňa ich demotivácia a frustrácia.

Bývalý olympionik spomína, že boli chvíle, keď nemal ani na jedlo. Tréner mu však prízvukuje, že šport nie je o jedle, ale o srdiečku.

Aktuálna reprezentantka zas opisuje, že sústredenia jej platí priateľ – český reprezentant. Bez neho by s lyžovaním radšej skončila.

Z čistej vášne človek nevyžije. Preto sa vrcholovému športu venujú profesionáli.

Žiada sa parafráza známeho vtipu o tom, aby sa u súdruha Žinčicu prihlásili občania, ktorí ešte neboli ministrami, teda vlastne reprezentantmi na majstrovstvách sveta.

Do národného tímu školník aj rušňovodička 

Revolučná myšlienka. Proti lídrovi Svetového pohára Alexandrovi Boľšunovovi tak môže nastúpiť napríklad školník zo Stropkova, v ženskej reprezentácii by zas mohli prevziať pozíciu líderiek upratovačka z Gelnice alebo kaderníčka z Telgártu.

Že chýba prax v obore? Nevadí. Nie je nutná. Dres a cestovné vám hradí štát. 

Bežecké lyžovanie tak stojí a padá na jednom mene - Alena Procházková. Veteránka, ktorá je trojnásobnou víťazkou veľkého krištáľového glóbusu.

Skutočne ide o tú trofej, o ktorú zvádza ostrý boj celú sezónu Petra Vlhová. Pohár, ktorý patrí najlepšej lyžiarke celej zimy.

Lenže Procházková tie svoje glóbusy nezískala v klasickom behu na lyžiach, kde by musela zdolať Nórky, Švédky či Fínky, ale v behu na lyžiach kolieskových, kde je konkurencia jalová.

A aby toho nebolo málo, aj jej pomaly hrozí koniec športovej kariéry. No nie pre nedostatok podpory, ale pre vek.

Neklesajme na duchu, v zálohe sa nájde rušňovodička či šička, ktorá ju na pár sezón zaskočí. 

Miloslav Šebela sa venuje cyklistike, biatlonu, motorizmu, plávaniu a ďalším individuálnym športom. Reportérsky pokrýval zimné olympijské hry vo Vancouvri, v Soči a Riu, niekoľko šampionátov v cyklistike a dva hokejové. Okrem písania o športe sa aktívne venuje cyklistike, triatlonu a ultratrailu.

Súvisiace články