BRATISLAVA. Keď futbalisti Slovana vystúpili v Budapešti z lietadla, ihneď čelili útokom chuligánom Ferencvárosu.
„Čakali nás a hádzali do nás kamene či skaly. Skoro všetci sme v autobuse ležali. To isté, keď sme šli naspäť zo zápasu. Bál som sa, že ma niečo trafí do hlavy. Človeka mohli zabiť,“ spomína bývalý útočník Slovana Jaroslav Timko na odvetný zápas Európskeho pohára majstrov proti Ferencvárosu Budapešť.
Bolo to koncom septembra v roku 1992.
Slovanisti sa presúvali v staršom autobuse značky Ikarus s dymovými sklami. Pred nimi i za nimi boli policajti, robili im sprievod.
„Zrejme dostali echo, že sme tam. Nebolo nám všetko jedno. Vyhrážali sa nám, aby sme sa zľakli. Aj na ihrisku som sa bál prvých dvadsať minúť. Taký hluk a obrovský piskot tam bol. Postupne som si zvykol a opadlo to zo mňa,“ dodal Timko.
V aréne bolo napätie, objavili sa transparenty s nápismi Slovan animals (slovanistické zvieratá) či Slováci killers (Slováci zabijaci).
Chránili ich štítmi