Na Dhaulágirí spoznal Demján svoju dušu

Zoltán Demján. (Autor: ARCHÍV ČSTK)

Peter Fukatsch|13. júl 2017 o 01:25

Výstup Zoltána Demjána s dvoma Kazachmi na siedmu najvyššiu horu označili za výkon roka 1988.

BRATISLAVA. Everest znamená vrchol. Bratislavčan Zoltán Demján sa odtiaľ pozrel na svet 15. októbra 1984 spolu s Košičanom Jozefom Psotkom. Boli prví z Československa, ktorí vyliezli na najvyššiu horu sveta.

Spolu s nimi aj šerpa Ang Rita. Demján však za svoj vrchol považuje čosi iné – výstup na Dhaulágirí v roku 1988.

Zoltán Demján vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Na jeseň roku 1974 ho zobrali kamaráti prvýkrát na skalky do Plaveckého Podhradia.

Prečítajte si tiež:

Slováci dokázali, čo nik pred nimi. A potom za to zaplatili životom

K horolezectvu ho inšpirovali výstupy spolužiaka Joža Justa a horolezecké knihy otca. Liezol na devínskom brale, rôznych skalách v okolí hlavného mesta.

Priznáva, že sprvoti bol ako každý iný – videl iba vrchol. Našťastie, veľmi skoro spoznal, že zmyslom horolezectva je kompletný výkon. V rozhovore pred pol rokom pre český rádiožurnál pomenoval Demján zostup „nutné zlo“, ktoré treba prekonať, aby bolo všetko, ako má byť.

Zdôraznil to, čo hovorí väčšina špičkových lezcov: „Hory nemôžete zdolať. To by znamenalo víťazstvo nad nimi a to sa nedá. V horách sa možno iba s obrovskou pokorou pohybovať.“

Vizitka Zoltána Demjána:

Narodil sa 20. apríla 1955 v Bratislave.

Vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Vystúpil na tri osemtisícovky: 1984 – Mount Everest (8848 m, bez kyslíka), 1984 – Lhoce Šar (8383 m), 1988 – Dhaulágirí (8167 m), prvovýstup.

Roky bol topmanažérom cementárne v Rohožníku.

V r. 1990 – 1993 bol predsedom Čs. horolezeckej asociácie, 1993 – 2001 členom výkonného výboru a 2001 – 2004 členom predsedníctva Medzinárodnej horolezeckej únie (UIAA).

Demján považuje za úspešný výkon taký, po ktorom sa človek so silnými zážitkami vráti späť. Pointou je, aby si tie veľké skúsenosti udržal v toku bežného života aj trebárs toho najväčšieho mesta.

„Do hôr sa nechodí zomierať. Horolezectvo je hra dospelých ľudí. Hobby, zábava, nie životne dôležitá činnosť.“

Na vrchol a rýchlo domov

Demján tvrdí, že aj on zo začiatku patril medzi tých, ktorí vidia iba cieľ a potom rýchlu cestu domov.

„Našťastie, tento prístup k lezeniu ma rýchlo opustil. Pamätám si, že cestou domov z Himalájí sme prešli mnohými pamätihodnosťami, za ktoré ľudia platia tisíce. Ak niekto z nás chcel vystúpiť a čosi si pozrieť, ohriakli sme ho – načo sa niekam trepeš, ponáhľame sa. Bolo to naháňanie sa za slávou,“ hovoril poslucháčom.

Rozhovory s Demjánom sa nemôžu začať inak ako Everestom. Aj pred pár mesiacmi vysvetľoval, akým prerodom prešiel.