Bol to pioniersky počin. K úspechu blahoželal Slovákom aj prezident

Do Himalájí a späť sa viacerí horolezci z československej výpravy na Nanga Parbat trmácali niekoľko týždňov na korbe nákladnej Tatry 138 a rumunského terénneho auta ARO M461. Keď sa vrátili domov, na Pražský hrad ich viezli z letiska šesťstotrojky.

Bol to pioniersky počin. Pred 46 rokmi 11. júla 1971 vyliezli Ivan Fiala a Michal Orolin na deviatu najvyššiu horu sveta Nanga Parbat (8125 m) a stali sa prvými horolezcami z Československa, ktorí stáli na vrchole osemtisícovky.

Úspech slovenských horolezcov vzišiel z pokusu o reparát. Nanga Parbat bol prvou osemtisícovkou, o ktorú sa horolezci z bývalého Československa snažili.

Do Himalájí sa na podnet Ivana Gálfyho a Ivana Urbanoviča vydala v roku 1969 dvanásťčlenná expedícia, ktorej oficiálny názov znel Tatranská expedícia Himaláje 1969/Vysoké Tatry. Pôvodne mal byť jej cieľom Gašerbrum I, ale keďže pohraničné oblasti Pakistanu sa v tom čase pre horolezcov uzavreli, výprava dostala povolenie na Nanga Parbat, pre vysoký počet obetí nazývaný aj Horou smrti.

Expedícia sa skončila neúspechom. Najvyššie dosiahnutou výškou bolo 6950 metrov. Tatranci sa v Himalájach borili s nepriazňou počasia i nedostatkom skúseností, no tie, ktoré nazbierali, využili na Nanga Parbate o dva roky neskôr.

Z auta bola kopa šrotu

Novú expedíciu tvorilo osem členov z predošlej výpravy: vedúci Ivan Gálfy, Arno Puškáš, Ivan Urbanovič, Jozef Koršala, Milan Kriššák, Miroslav Jaškovský a filmári Miloslav Filip a František Dostál. Zostavu doplnili z Bratislavy Ivan Dieška, Ivan Fiala a Jozef Psotka, spod Tatier Gejza Haak, Martin Mladoň a Michal Orolin, dobšinský rodák žijúci na Morave Ľudovít Záhoranský a lekár Bohumír Kosmák.

Časť výpravy sa do Himalájí presunula letecky a časť autami cez Sovietsky zväz, z Baku loďou po Kaspickom mori do Iránu a ďalej do Afganistanu a Pakistanu.

„Cesta bola dlhá, ale zaujímavá, s dobrou partiou rýchlo ubiehala," hovorí Michal Orolin a vyťahuje zaujímavú spomienku na dopravnú kolíziu.