KOŠICE. Životospráva je jedným zo základných faktorov úspechu športovca. Niektorí pre jej nedodržiavanie nikdy nenaplnia svoj talent.
Ale sú aj takí, ktorým zmena životosprávy nezachráni iba kariéru, ale aj život. Doslova.
Slavomír Lindvai je dlhoročný reprezentant Slovenska v ultramaratóne. Ako druhý Slovák v histórii zvládol slávny Spartathlon, 246 kilometrov dlhý beh z Atén do Sparty.
Štartoval na majstrovstvách sveta i Európy v behu na 100 km, na konte má tri tituly majstra Slovenska v behu na 50 km.
A nebyť pandémie koronavírusu, v roku 2020 by sa stal národným rekordérom v 24-hodinovom behu.
Pritom všetko mohlo byť úplne inak. To, čím si prešiel, by iní nezažili možno ani za tri životy.
V práci vypil aj liter pálenky
Dnes 49-ročný rodák z Malej Idy (okres Košice-okolie) začínal tak ako veľa chlapcov. S futbalom. V mladosti ho však šport príliš za srdce nechytil.
V Prešove sa vyučil za mäsiara-údenára a po skončení školy začal pracovať v mäsokombináte v Košiciach.
Zarábal veľmi solídne a rýchlo podľahol hýrivému spôsobu života. Začal hneď ráno.
„V práci bolo zvykom do seba hodiť dve poldeci. Namiesto raňajok. Aby sa človek lepšie rozhýbal. Do konca zmeny bolo tých pohárikov aj dvadsať. To znamená liter ostrého. Ako najmladší som sa musel starať o to, aby bolo čo piť,“ priznáva Lindvai.
Po záverečnej v práci nasledoval presun. Ale nie domov. Zábava pokračovala v krčme, kasíne, na diskotéke či v erotických salónoch.
Peňazí mal dostatok, takže sa mohol rozvážať v taxíkoch. Vyzeralo to na idylku.
V latríne ho malo čakať 50-tisíc korún
Udalosti, ktoré mu začali meniť život, nastali v roku 1993. Samostatné Slovensko malo ešte čerstvý rodný list, keď mu jednu februárovú sobotu prišiel do schránky list.