Sajmonov pohľad: Kňažkovi som neveril. Medzi seniormi však prepol na vyšší level

Nie, žeby som Ramsayho kritizoval. Od jeho začiatku pri našej reprezentácii som povedal, že mu budem plne dôverovať. Toto rozhodnutie neľutujem, doteraz ma nesklamal. Asi prvýkrát som ho skritizoval, keď v zápase proti Švajčiarom nestriedal Júliusa Hudáčka už po treťom góle, ale opäť sa mi potvrdilo, že by som mal s kritikou asi prestať, lebo Julo napriek tomu všetkému včera v životne dôležitom stretnutí neinkasoval ani gól.

Ale späť k veci.

S Nemcom a Slafkovským som bol nadmieru spokojný. Šimon je podľa mňa celkovo najväčší slovenský talent od čias Mariána Gáboríka a len o niečo nižšie je podľa môjho názoru Juraj Slafkovský, ďalší hráč, ktorý má na to, aby bol o rok draftovaný v najlepšej desiatke.

Bol som šťastný, že im dali takú príležitosť, a ešte šťastnejší, že prežili všetky škrty.

Viac ma zarazil fakt, že zostal Samuel Kňažko. A nielenže zostal po kempe, on sa ešte aj dostal na záverečný šampionát.

Keď som ho sledoval v juniorke, mal som zmiešané pocity. Na jednej strane záblesky geniality a veľkého potenciálu, na druhej som však videl hluché momenty najmä v tých zónach ľadovej plochy, kde treba byť zodpovedný. K tomu sa nakopilo zopár zákrokov za hranou a rýchlo u mňa v rebríčku kvality klesol pod Martina Chromiaka.

Na renomé mu nepridal ani fakt, že sa mi viac páčil na MSJ 2020 než na tých posledných. Iste, robil chyby, ale bol stále vo veku, keď mohol. Ten juniorský šampionát slovenskému mužstvu vôbec nevyšiel, no Kňažko - ako mladý obranca s klietkou na helme - mnohokrát ukazoval útočníkom cestu k súperovej bráne. Keď však mal byť v roku 2021 lídrom, niekedy som mal pocit, že mu "céčko" na drese a pocit väčšej zodpovednosti akoby uškodili.

Bol som naňho úprimne zvedavý. Nechcem, aby ste si mysleli, že som ho akokoľvek zatratil. Len som si myslel, že mu seniorský národný tím bude veľký. Nikdy nehral u mužov, prvú seniorskú sezónu začne o pár mesiacov vo Fínsku. Ani v kategórii do dvadsať rokov sa mi v drese s dvojkrížom na hrudi nezdal byť dominantný. Preto som nemal vysoké očakávania.

Kňažko už v príprave na MS rástol od zápasu k zápasu. Zvykol si veľmi rýchlo a ako správny fanúšik som za to len rád. Ofenzívne ladený bek sa naučil zodpovednosti vzadu, až sa niekedy sám seba pýtam, kde sa to v ňom zobralo. Je sebaistý, takmer nechybuje, do detailov dodržiava taktiku, myslí na zadné vrátka, je koncentrovaný.

Tentoraz mu zodpovednosť pristane. Veď Craig Ramsay ho za odmenu (a aj s prispením komplikácií so zraneniami a suspendáciami) posunul v kľúčovom stretnutí proti Dánsku do prvej obrannej dvojice. Stále len osemnásťročný obranca sa mu odvďačil ďalším výborným výkonom, Slováci nedostali ani gól.

Neviem, ako dokázal Kňažko tak rýchlo prepnúť na vyššiu úroveň. Musím priznať, že som mu veľmi neveril. V predpovediach sa však všetci niekedy pomýlime a o to je to krajšie, ak nám ten omyl nevadí. Samuel nám rastie pred očami.

V minulom roku bol našou draftovou jednotkou. Vybrali si ho Columbus Blue Jackets z tretieho kola, celkovej 78. pozície. Pôvodne sa pri jeho mene hovorilo o nižších voľbách, no pošuškáva sa, že je Jarmo Kekäkäinen (generálny manažér Columbusu) v draftovaní jedným z najlepších manažérov v NHL.

Kňažko to na týchto majstrovstvách symbolicky potvrdzuje, hoci stále nemá dobojované. Nielenže Slovákov čaká boj o štvrťfinále. On sám musí pokračovať v raste vo Fínsku. Som si skoro istý tým, že ak bude konštantne podávať tak zodpovedné výkony ako v Rige, neminie ho nový kontrakt v NHL.

A to už po sezóne 2021/22.

Zostáva veriť, že prebiehajúci svetový šampionát nie je iba chvíľkovým vzplanutím Kňažkovho potenciálu.