Z tímu, ktorý pôjde na Švajčiarsky pohár, má oproti vám na konte viac zápasov v reprezentácii len Dominik Graňák – on odohral 190 zápasov, vy 90. Ako to vnímate?
„Hráči z Európy majú v tomto výhodu. Môžeme ísť na turnaje počas sezóny aj na majstrovstvá sveta. Lepší a skúsenejší hokejisti z NHL nemajú toľko štartov len preto, že hrajú v zámorí. Deväťdesiat štartov je solídne číslo. O niečom to hovorí, ale v kabíne nebudem mať pozíciu mentora.
Cítim sa stále mladý, hoci roky pribúdajú. Keď brat Julo uvidel nomináciu, písal mi, že by som mal mať na hrudi kapitánske céčko. V tíme je však viac starších hráčov a stále skôr patrím do strednej generácie.“
Pred dvoma rokmi ste priznali, že snívate o NHL. Hovorili ste, že Marián Hossa potrebuje spoluhráča v Chicagu, keďže sa tímu nedarí. Stále si veríte?
„Do NHL môže ísť aj 28-ročný hráč. Ale to mi musí extrémne vyjsť sezóna. Získať titul s Libercom a najmä odohrať úspešné majstrovstvá sveta. Nevzdávam sa. V kariére športovca sa môže stať hocičo.“
Pred príchodom generálneho manažéra Miroslava Šatana a trénera Craiga Ramsayho ste boli na piatich šampionátoch. Ako ste brali to, že ste sa nedostali na olympiádu do Pjongčangu, kam šli menej známi hráči?
„Bol som v tom období zranený a nemal som dostatočnú formu, aby ma tréneri nominovali. Vybrali si iných hráčov a tým to pre mňa hasne. Teraz mám obrovskú motiváciu, aby som si zahral na domácom šampionáte.“
Ramsay má rád poriadok a dodržiavanie systému. Bývalý hokejista Boris Valábik povedal, že hoci sa snažíte vždy niečo vymyslieť, nehráte bezpečne. Môže vám to uškodiť?