Slovenský olympionik: V lyžiarskej asociácii sa vytvorila atmosféra strachu

Po zimnej olympiáde v Pjongčangu 2018 ukončil reprezentačnú kariéru. Tri roky behal na lyžiach len pre radosť. Keďže stále patrí na Slovensku k najlepším, predstaví aj na svojej štvrtej olympiáde v Pekingu 2022.

„Keď som po olympiáde povedal šéfovi bežeckého úseku, aké mám ťažkosti a čo by som chcel zmeniť, bolo mi naznačené, že pre nich nie som taký dôležitý, aby robili nejakú zmenu. A ak chcem, mám skončiť. Tak som skončil,“ naznačil bežec na lyžiach PETER MLYNÁR.

Prečo ste sa rozhodli vrátiť do súťažného diania?

Neberiem to ako návrat, skôr len nahliadnutie späť. Nechal som sa prehovoriť viacerými ľuďmi, ktorí ma už dlhšie tlačili, aby som absolvoval poslednú olympiádu, hoci som sa tomu dlho bránil. Dal som si podmienku, že keď do toho pôjdem, budem musieť poriadne trénovať, aby to nebolo o tom, že si len tak niekde pôjdem a je mi to jedno. To som nemal nikdy rád.

Ako je možné, že sa hobby športovec môže dostať na olympiádu?

Na olympiáde má Slovensko dve miestenky pre mužov a dve pre ženy. Je to na základe výkonnosti a interných kritérií Zväzu slovenského lyžovania, ktoré spĺňame dvaja. Okrem mňa aj Ján Koristek. Od leta som dal príprave sto percent svojich možností, aby som nemusel na pretekoch nič ľutovať. Ani to však nie je záruka úspechu na olympiáde. Chcem mať však čisté svedomie, že som spravil všetko, čo bolo v mojich silách.

Aký je beh na lyžiach len pre radosť? V čom je to iné ako súťažné lyžovanie?

Bolo to iné vo všetkom. Keď som sa necítil dobre, tak som nešiel na preteky. Keď som šiel, bolo mi jedno, či vládzem alebo nie. Mal som z toho zábavu. Či som skončil prvý, druhý alebo päťdesiaty, vždy som si sadol vysmiaty do auta. Nič ma netrápilo, nemusel som spätne analyzovať, čo sa mi nepodarilo, čo som urobil zle.

Ako vyzerali vaše tréningy?

V lete som takmer vôbec nerobil lyžiarsky tréning, žiadne ťažké laktátové tréningy a brutálna posilňovňa. Skôr som chodil behávať trialy, túry, cezpoľné preteky a keď ma boleli nohy, šiel som na kolieskové lyže trochu zmeniť stereotyp.

V zime som stále lyžoval na Štrbskom plese, žiadne sústredenia. Bol som len doma. Na tréning som išiel, keď som mal chuť a voľný čas. Keď mi to vyhovovalo, dal som si intenzívnejší tréning, keď mi to nechutilo, tak som to prerušil a netrápilo ma, že som to nezvládol. Bola to pohodička.

Aj ako rekreačný bežec na lyžiach patríte na Slovensku stále k najlepším. Ako je možné, že ste si udržali takúto výkonnosť?