Prišlo mu takmer päťsto správ. Slovenská hymna znela nádherne, vraví Tóth

RIO DE JANEIRO. Matej Tóth po zisku olympijského zlata v Riu nespal. Niežeby slovenského chodca premohlo vzrušenie, naopak, od vyčerpanosti by si najradšej hneď ľahol, ale povinnosti nepustili.

Na sobotňajšej hodnotiacej tlačovej konferencii v Slovenskom dome vyhlásil: "V podstate už nespím 34 hodín."

Lomnický je budúcnosť, tvrdí

Záverečná oficiálna akcia výpravy na OH2016 sa konala o 15.00 miestneho času a dovtedy sa atlét s visačkou svetového i olympijského titulu do stavu ležma nedostal.

Po absolvovaní všetkých antidopingových, mediálnych a spoločenských povinností v triumfálnom areáli Pontal sa stihol len osprchovať, išiel na Olympijský štadión prevziať medailu a povzbudzoval na ňom kladivára Marcela Lomnického.

"Podal fantastický výkon a myslím, že on je olympijská budúcnosť. Potom sme sa krkolomným spôsobom prepravili do Slovenského domu, boli problémy s dopravou a namiesto okolo 23-tej sme prišli až po polnoci. Veľmi si vážim, že tam na mňa čakalo toľko ľudí," zdôraznil Tóth.

V závere myslel na rodinu

Jeho najkritickejšie nočné chvíle prišli po oslavách okolo pol tretej hodiny. Paradoxne, vo veľmi milom kontexte.

"Odkazy na mobilových aplikáciách a smsky mali trojciferný počet. Vybavil som za dve hodiny asi tristo, ale riešiť ďalších asi dvesto na sociálnych sieťach, to som si netrúfol a tak som len nechal odkaz v ďakovnom statuse s tým, že to budem individuálne riešiť neskôr. A zrazu som si uvedomil, že sa už neoplatí spať. Ale užívam si to, pocitovo sa u mňa menia eufória a vyčerpanie. Patrí to k takýmto situáciám, organizmus ide na hranu," uviedol Tóth.

Matej Tóth zdôraznil, že nikdy nezabudne, kto mu na krk zavesil zlatú medailu. Hlavnou aktérkou ceremoniálu bola olympionička Danka Barteková, členka Komisie športovcov MOV.

"Bolo to veľmi milé a dokreslilo to moje celkové úžasné pocity. Ceremoniál bol čerešnička na torte, pocit, ktorý sa ťažko opisuje. Slovenská hymna znela nádherne a opäť sa v mojom vnímaní posunula do ešte krajších rozmerov. Hovoril som to už po majstrovstvách sveta v Pekingu a na olympiáde to je ešte o niečo úžasnejšie," pokračoval Tóth.

"Som šťastný, že som to zažil pred očami celej atletickej výpravy a ďalších športovcov. A že tam bol môj otec, a že som mal v mysli mojich najbližších. Posledných päť kilometrov to bolo o mojej rodinke a myslel som neustále na ňu. Otec bežal vedľa mňa a povzbudzoval a kričal. Na to sa nedá zabudnúť," dodal.