Hokejisti s vojakmi ustúpili na poslednú líniu. Pred 100 rokmi sa v Tatrách hralo o európsky titul

VYSOKÉ TATRY. Na prírodnom klzisku v dedinke Les Avants vo švajčiarskych Alpách sa na korčuliach preháňajú dve skupinky džentlmenov.

V rukách bez rukavíc držia hokejky, niektorí majú krátke nohavice a na nohách podkolienky.

Je január 1910. Na nočnej oblohe sa objaví jasná kométa ľahko viditeľná voľným okom a cez deň sa v blízkosti luxusného hotela Le Grand Hôtel des Avants odohrávajú súboje prvých majstrovstiev Európy v ľadovom hokeji.

Pionierske časy obstará päť tímov a premiérový turnaj ovplyvní nezvyčajný spor o to, v akom formáte sa bude hrať.

Švajčiarski organizátori preferujú tzv. americký systém, podľa ktorého sa stretne každý s každým.

Narazia však na odpor Francúza Louisa Magnusa, športového reportéra a jedného zo zakladateľov Medzinárodnej ligy ľadového hokeja (LIGH) v roku 1908.

Zastáva názor, že by sa malo hrať vyraďovacím spôsobom. Argumentuje tým, že v ďalších rokoch budú pribúdať mužstvá aj zápasy, hokej sa presťahuje na umelé klziská, ktoré predstavujú budúcnosť a organizátori nezvládnu časový nápor.  

Magnusa však prehlasujú, tvrdohlavý Francúz sa nahnevá a stiahne mužstvo krajanov z turnaja. Keďže nedorazia napokon ani Česi, o prvý titul súperia Švajčiari, Angličania, Nemci a Belgičania.

Mimo súťaž hrá aj tím kanadských študentov Oxford Canadiens, ktorý jasne dominuje v súbojoch proti všetkým, s výnimkou Angličanov, lebo tí proti nemu odmietnu nastúpiť.

Majstrom Európy sa stáva Anglicko reprezentované jediným hokejovým klubom v krajine Prince's Club of London, v ktorom tiež nechýbajú kanadskí študenti.

Zrodí sa tradícia, ktorú na chvíľu preruší vojna, ale pretrvá až do 30. rokov, kým sa titul európskeho šampióna začne udeľovať najlepšiemu tímu zo starého kontinentu na majstrovstvách sveta.

Hokejisti chytili motýľa

Pätnásť rokov po trochu bizarnej premiére hostila majstrovstvá Európy ešte stále mladá Československá republika. Na desiaty šampionát sa chystala Praha, hrať sa malo na prírodnom ľade v areáli SK Slavia.

Teplé počasie však spôsobilo, že organizátori museli vytiahnuť plán B a presunúť prípravy na zamrznutý rybník Jordán v Tábore. Počítalo sa účasťou až deviatich tímov.

Československý hokejový zväz odhadol náklady na usporiadanie turnaja na 60 až 80-tisíc korún. Päťtisíc venoval organizátorom prezident T. G. Masaryk.  

Účasti na turnaji sa zriekli Angličania a po nich aj Švédi. Prihlášku napokon potvrdili iba štyri krajiny - okrem Československa aj Rakúsko, Švajčiarsko a Belgicko.  

Ešte 5. januára 1925 hlásili Národní listy v optimistickom duchu: „V Tábore bolo 17 stupňov. Hokejisti chytili motýľa babôčku, pozdrav jari, ale ľad bol suchý a tvrdý. A prognóza priaznivá. Ihrisko pred klubovňou miestneho veslárskeho klubu má dosť tieňa, aby sa zabránilo pôsobeniu slnka, ktorého ničivé lúče môžu zasiahnuť ľadovú plochu len na krátky čas.“ 

Na druhý deň sa malo hrať prvé stretnutie Československo - Rakúsko, ale už vo večernom vydaní novín bolo zrazu všetko inak.

„Majstrovstvá Európy predsa na Štrbe“ oznamoval titulok, pričom Štrbou sa myslelo Štrbské Pleso. Vysoké Tatry vnímali organizátori ako železnú istotu. Belgičania, Švajčiari a domáci tím sa presúvali z Prahy, Rakúšania priamo z Viedne.

Tatranské elektrické dráhy oznámili, že sa postarajú o spojenie so Štrbským Plesom a účastníkom turnaja sľúbili polovičnú zľavu na cestovnom.  

Počasie robí stále problémy 

Aj vo Vysokých Tatrách však robilo organizátorom starosti počasie. Silná víchrica prerušila dopravu na Tatranskej elektrickej dráhe a hokejisti, aj keby chceli, nemali kde hrať. Klzisko na Štrbskom plese zmizlo pod naviatym snehom.

Organizátori sa rozhodli vytvoriť nové ihrisko na mieste, ktoré bolo menej vydané napospas prírodným živlom. V piatok 9. januára Tatry konečne obdarili hokejistov krásnym slnečným dňom. 

„Slnko dalo takmer zabudnúť hojnému počtu divákov na mráz, v ktorom sa obe mužstvá náležite zapotili pri rýchlom tempe. Propagačný i finančný efekt síce utrpel tým, že sa turnaj koná tu, v srdci Tatier, ale účastníci, hráči i činovníci určite získali, lebo tu žijú v nádhernej prírode, vzdialení od lákadiel veľkomestského života a môžu sa celou dušou sústrediť na boje o najvyššiu trofej európskeho hokeja,“ písali Národní listy po prvom hracom dni. 

Turnaj otvoril súboj Československa proti Rakúsku (3:0). Pred zápasom zahrala vojenská hudba hymny oboch krajín. 

Prírodné živly sa však nevzdávali. Husté sneženie v noci na 10. januára znehodnotilo ľadovú plochu a predpoveď počasia nedávala nádej na zlepšenie.

Výkonný výbor na narýchlo zvolanom zasadnutí pokladal majstrovstvá za stratené. Situáciu však zachránil člen organizačného výboru major Miroslav Holub. 

Ústup na poslednú líniu 

Nové dejisko šampionátu vyrástlo aj vďaka vojakom na tenisových kurtoch v Starom Smokovci. Ako sa ukázalo, major Holub s touto alternatívou dopredu počítal.  

Podľa týždenníka Karpathen Post sa zo Štrbského Plesa do Starého Smokovca presunulo tatranskou železnicou až 140 ľudí.

„Asi o pätnástej hodine sme vystúpili v novej stanici a ako karavána pútnikov sme stúpali k hotelu Grand, ktorého predsieň sme úplne zaplnili. To, čo trvalo na Štrbskom Plese hodinu, tu zvládli zamestnanci hotela za pätnásť minút, takže o pol štvrtej sme mali každý svoju izbu. O šestnástej sme už boli na klzisku, kde malá armáda, posilnená vďaka ochote hoteliera o ďalších trinásť členov, dokončovala zametanie ihriska, zbíjala drevené dosky na mantinely, zapúšťala bránky a maľovala čiary. Už za šera nastúpili proti sebe Rakúšania a Švajčiari...“ líčil presun do Starého Smokovca spravodajca týždenníka Sport.

„Ako sme ustúpili na poslednú líniu,“ opisoval udalosti z Vysokých Tatier vojenskou terminológiou reportér denníka Národní politika. 

Titul zostal doma 

Víťazom turnaja sa stalo po troch víťazstvách domáce Československo, ktoré nedostalo ani gól. Národní listy mohli v pondelok 12. januára spokojne bilancovať. 

„Majstrovstvá sa skončili - vďaka výbornému nášmu mužstvu, ktoré našlo ducha solidarity - dokonalým našim úspechom športovým. Aj civilné úrady a vojsko spravili pre podujatie veľa. Novinári napríklad s vďakou uznávajú, že riaditeľ poštového úradu pán Voženílek im umožnil telefonovať aj v nedeľu.“ 

Najlepším strelcom turnaja bol vtedy len 21-ročný Josef Maleček, jeden z najlepších európskych hokejistov medzi vojnami a podľa niektorých odborníkov najlepší, lebo už v roku 1931 dostal ponuku hrať v NHL za New York Rangers. Maleček neskôr zanechal stopu aj v slovenskom hokeji. Ako vizionár a učiteľ. 

Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji boli prvým veľkým športovým podujatím v Tatrách.

Pravda, ešte trvalo niekoľko rokov, kým kanadský hokej svojou popularitou u nás úplne vytlačil tradičný bandy hokej, ktorý sa hral s loptičkou.

Výsledky ME v hokeji 1925

/Štrbské Pleso/

Československo - Rakúsko 3:0 (1:0)

Góly: 6. Jaroslav Jirkovský (Karel Pešek), 24. Josef Maleček (Jaroslav Jirkovský), 36. Josef Maleček (Josef Šroubek)

Švajčiarsko - Belgicko 1:1 (1:0)

Góly: 6. Heinrich Meng - 31. Willy Kreitz

/Starý Smokovec - prírodné klzisko na tenisových kurtoch/

Rakúsko - Belgicko 2:0 (1:0)

Góly: 19. Herbert Brück (Ulrich Lederer), 37. Alexander Lebzelter

Československo - Švajčiarsko 1:0 (0:0)

Gól: 37. Karel Koželuh (Josef Maleček)

Československo - Belgicko 6:0 (4:0)

Góly: 6. Karel Pešek (Karel Koželuh), 10. Jaroslav Jirkovský (Karel Koželuh), 11. Jirkovský, 12. Josef Maleček (Jaroslav Jirkovský), 32. Josef Šroubek, 33. Josef Maleček (Josef Šroubek)

Rakúsko - Švajčiarsko 2:2 (1:0)

Góly: 8. Ulrich Lederer (Alexander Lebzelter), 34. Walter Brück - 35. Louis Dufour, 36. Fritz Kraatz

Československo získalo štvrtý titul majstra Európy (predtým 1922 a v rokoch 1912 a 1914 ešte ako Čechy)

Najlepší strelec: Josef Maleček (Československo) - 5 gólov

Konečná tabuľka ME v hokeji 1925