"Addio Clay," píše na svojej internetovej stránke jeho bývalý zamestnávateľ tím Ferrari. "Koncom 60. a začiatkom 70. rokov sa stal neobyčajnou legendou. Bol to odvážny a skvelý jazdec," povedal prezident Luca di Montezemolo. Šesťdesiatsedemročný Regazzoni zahynul v piatok pri automobilovej nehode v blízkosti talianskeho mesta Parma. Podľa informácií talianskych médií bol bývalý pilot na mieste mŕtvy.
"Riziko sprevádzalo celý jeho život. Pasuje mi k nemu, že zahynul práve pri autonehode," povedal trojnásobný majster sveta Niki Lauda. Rakúšan a o desať rokov starší Švajčiar sa spolu po prvý raz stretli v roku 1973 v tíme BRM a o rok neskôr obaja zakotvili v Scuderii. "Bol mojím vzorom, pretože nebol iba rýchlym pretekárom, ale aj silnou osobnosťou. Veľa som sa od tohto skvelého tímového kolegu naučil," zaspomínal Lauda na svoje začiatky vo Ferrari.
Muž s veľkými fúzami ovplyvnil vývoj F1 v 70. rokoch 20. storočia. Jeho životný štýl zodpovedal podľa Laudu jazdcom tohto obdobia: "Bol prototypom ideálneho pretekára vtedajších čias. Jazdci si vedeli užívať život plnými dúškami. Osobnosť, charakter, vystupovanie, proste perfektný obraz."
Otec dvoch dospelých dcér absolvoval svoj prvý debut v F1 v roku 1970 v Holandsku. Vo Ferrari sa stal dvojkou vedľa legendárneho Belgičana Jackyho Ickxa. Piaty štart na domácom okruhu Monze znamenal pre Regazzoniho prvé víťazstvo. Jeho úspech však zatienila tragédia Rakúšana Jochena Rindta, ktorý zahynul počas tréningu. Prvú sezónu ukončil Regazzoni na treťom mieste. V tom istom roku však získal titul na európskom šampionáte formuly 2. Po krátkom intermezze v roku 1973 v tíme BRM sa vrátil do Scuderie a v rokoch 1974-1976 zaznamenal ďalšie tri víťazstvá.
V roku 1974 podľahol v boji o titul Brazílčanovi Emersonovi Fittipaldimu. Stotridsaťdva štartov a päť víťazstiev je bilancia pilota, ktorého predchádzala povesť bonvivána.
Regazzoni sa nikdy nebál veľkého rizika. "Na začiatku mojej kariéry sme ho volali nezničiteľný, pretože mal za sebou mnoho ťažkých nehôd. Ale vždy vystúpil z monopostu, z ktorého by už nikto nevystúpil. Prežil obdobie, keď každý rok niekto prišiel o život," pokračoval Lauda.
Deväť rokov po vstupe do efjednotky vyjazdil prvé víťazstvo pre tím Williams. "Clay vyjazdil pre Williams v Silverstone prvé víťazstvo v dejinách tímu. To bol asi najdôležitejší okamih našej histórie v F1. Bol to absolútny džentlmen a bolo veľkou radosťou spolupracovať s ním. Budeme na neho navždy spomínať," povedal dlhoročný tímový šéf Sir Frank Williams.
Svojej "neresti" pretekania sa nezbavil ani po ťažkej nehode na Veľkej cene USA v roku 1980, keď v rýchlosti 280 km/h vrazil v Long Beach do múra a ochrnul.
V roku 1986 sa zúčastnil na Rely Paríž-Dakar a pracoval jedno obdobie ako športový riaditeľ talianskej automobilky Alfa Romeo. Ešte v polovici 90. rokov sa zúčastnil s autom prerobeným na ručný plyn na pretekoch na dlhú trať a zápolení na automobilových okruhoch.
Pozitívne hodnotí Lauda jeho životný optimizmus po nešťastnej havárii: "Myslel iba na pozitívne veci. Nikdy nebol malomyseľný, ani depresívny. Toto obdivujem," povedal Lauda, ktorý sám skoro prišiel pri nehode v roku 1976 o život.
