Bratislava 21. júna (TASR) Pred 50 rokmi, 23. júna 1955 sa uskutočnila prvá spartakiáda, unikátna akcia býbalého federálneho štátu. Spartakiády v Československu sa konali od roku 1955 do 1985, pričom už na prvom celoštátnom podujatí sa na pražskom megaštadióne Strahov zúčastnilo 557.000 cvičencov. Pokladalo sa za vyvrcholenie osláv 10. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou.
V tých časoch vládnuca Komunistická strana Československa považovala celoštátne spartakiády za prejav priateľstva a spojenectva krajiny so Sovietskym zväzom. Mali pevné miesto vo vtedajšom socialistickom systéme nielen z hľadiska rozvoja telesnej výchovy a športu, ale aj z politického hľadiska masovej propagácie režimu. I členovia organizácie Sokol v tom čase označovali spartakiády za pokračovateľky sokolských stretnutí, alebo podľa ich vyjadrenia zletov. Spartakiádam sa pripisovali atribúty ako "veľká oslava krásy, sily a oddanosti socialistickej vlasti".
Do nacvičovania spartakiádnych skladieb bola zapojená prakticky celá krajina. Cvičenci rozdeľovali do kategórií od mladších a starších žiakov a žiačky, cez dorastencov a dorastenky, učňovskú mládež, členov Zväzarmu, poslucháčov vysokých škôl, mužov, ženy, rodičov s deťmi až po príslušníkov armády. Vystúpenia vojakov boli vždy obzvlášť sledovanou udalosťou. Každá kategória mala svoju skladbu, choreografiu a cvičebný úbor. Prehliadky skladieb sa konali od najnižšej úrovne od každého mestečka, cez okresy, kraje po slovenskú a celoštátnu prehliadku na štadióne Evžena Rošického na pražskom Strahove.
Po prvej celoštátnej spartakiáde v roku 1955 sa v roku 1960 konala druhá, na ktorej sa zúčastnilo 721.603 cvičiacich. Zo Slovenska vystúpilo v skladbách na Strahovskom štadióne 68.129 cvičencov. Ďalšia spartakiáda sa konala v roku 1965, na ktorej cvičilo 27.757 slovenských účastníkov. V tom istom roku sa zorganizovala aj Celoštátna konferencia cvičiteľov, išlo vôbec o prvú konferenciu tohto druhu. Koncom roku 1989 prišlo (17. november) k politickým zmenám, ktoré sa prejavili aj v telovýchovnom hnutí. Nastali personálne zmeny a 24. februára 1990 bol Československý zväz Základnej a rekreačnej telesnej výchovy rozdelený na dva samostatné subjekty český a slovenský zväz ZRTV. V júli 1990 sa v Prahe namiesto pripravovanej Československej spartakiády ď90 uskutočnili Československé telovýchovné slávnosti. Zo Slovenska v spoločných skladbách vystúpili starší žiaci, staršie žiačky, dorastenky a ženy, ženy, muži.
Po 1. januári 1993, vzniku samostatnej Slovenskej republiky, sa hromadné telovýchovné cvičenia v rozsahu nacvičovania spartakiád neorganizovali, v Českej republike sa obnovili Sokolské zlety. Už po nežnej revolúcii sa v roku 1990 na území ČR obnovila činnosť Sokola. V roku 1994 sa konal 12. Všesokolský zlet, na ktorom cvičilo 12 tisíc účastníkov. V rámci programu Praha európske mesto kultúry 2000 bol v dňoch 1. a 2. júla 2000 usporiadaný 13. Všesokolský zlet, na ktorý prišli tisíce cvičencov.
roi dh ph