Podľa kapitánky Moravčíkovej rozhodlo víťazné naladenie tímu

BRATISLAVA. Na kvalifikačnom turnaji v nemeckom Bad Tölzi si zverenky trénera Miroslava Karafiáta poradili s triom rankingovo vyššie postavených tímov - Nemeckom, Kazachstanom a Francúzskom. Asi pre každú hráčku v slovenskom výbere je postup na zimné olympijské hry vrcholom športovej kariéry.

Miestenku do Vancouveru si Slovenky zabezpečili v najrýchlejšom možnom čase, keď už po dvoch víťazstvách, nad favorizovaným Nemeckom 2:0 a Kazaškami 1:0, mohli o športový sviatok v Kanade prísť iba teoreticky.

"Menšia eufória prepukla už po zápase s Nemkami, hoci všetky sme si uvedomovali, že nás toho čaká ešte veľa. Vhod nám padol nasledujúci deň voľna, trošku sme sa upokojili, každá začala premýšľať odznova. Nechceli sme to pokaziť, veď postup bol tak blízko.

Po výhre nad Kazachstanom sme už neverili, že sa môže niečo pokaziť," prezradila na pondelkovej tlačovej besede kapitánka tímu Zuzana Moravčíková a doplnila:

"V celej kvalifikácii rozhodlo asi to, že sme boli víťazne naladené. Mysleli sme na to, čo sa nám prihodilo v uplynulých rokoch. Stále nám totiž nejaký postup alebo víťazstvo unikali o jediný bodík. Nechceli sme teda nechať nič na náhodu a do všetkých troch duelov sme išli naplno."

Väčšina ľudí na Slovensku doteraz počula o ženách v hokejovom výstroji iba okrajovo, no úspešný výsledok určite spropaguje jeho nositeľky v drese s dvojkrížom, aby sa aspoň trochu priblížili rešpektovanejším a slávnejším kolegom.

"Sme veľmi rady, že sa nám podarilo takto zviditeľniť ženský hokej na Slovensku. Keď si spätne predstavím uplynulé roky, tak sa v reprezentácii stále pokúšame o menšie či väčšie zázraky. Všetko je možné, je to v nás, o čo sa pokúsime a ako nám to vyjde.

Stále však rozmýšľame, ako sa posunúť ďalej, a ja dúfam, že sa na Slovensku vytvoria také podmienky alebo program, ktoré nám to umožnia zapracovať na našich nedostatkoch a bude to len lepšie a lepšie," doplnila charizmatická hráčka Slovana Bratislava Z. Moravčíková a opísala pocity, ktoré nielen ju, ale väčšinu členiek reprezentácie po postupe sprevádzajú:

"Sú momenty, keď si človek uvedomí, že sme postúpili na olympiádu. Je mu z toho šťastne-smutno, že je to niečo veľkolepé, no potom príde iná chvíľka, keď sa zase pýtame, či je to naozaj, akoby sme tomu nechceli veriť. Tie pocity sú doslova zmiešané. Keď sa nachádzame v stave, že si uvedomujeme postup na olympiádu, tak je to vynikajúci pocit."