Po deviatich rokoch mu dali olympijské zlato. V Burger Kingu

BRATISLAVA. Na letné olympijské hry do Atén v roku 2004 prišiel Adam Nelson ako obhajca striebornej medaily vo vrhu guľou zo Sydney 2000. V guliarskom kruhu patril k najlepším na svete. Na zlato to však nestačilo, prekonal ho Jurij Bilonoh. 

Ukrajinec oslavoval víťazstvo, Nelson obhájil striebro. 

„Mal som šancu posledným hodom prekonať súpera, no Bilonoh hodil príliš dobre,” komentoval Nelson.

Zlato z Burger Kingu

Po Aténach sa prebojoval aj o štyri roky neskôr do Pekingu, no pre časté zranenia nebol v takej forme ako predtým. Napokon po olympiáde ukončil aktívnu kariéru. Začal sa naplno venovať rodine.

V roku 2012, osem rokov po olympiáde v Aténach, ho začali kontaktovať médiá s tým, že Bilonoh mal pozitívny dopingový nález, a preto mu zlato vzali.

O rok neskôr mu zavolali priamo z Amerického olympijského výboru (USOC). Oznámili mu, že pre doping ukrajinského guliara mu dodatočne udeľujú zlatú medailu.

Dohodli sa na stretnutí na letisku v Atlante pred reštauráciou rýchleho občerstvenia Burger King. Podrobnosti teraz Nelson opísal pre britský denník Guardian.

„Zaparkoval som auto pred letiskom a prišiel som za funkcionármi olympijského výboru. Podali mi zlatú medailu, a to bolo celé. Bol som emotívny športovec, ktorý si zakladal na úspechu. Keby som vtedy v Aténach získal zlato, ktovie, kam by sa uberala moja kariéra. Teraz som ho dostal v Burger Kingu a na konci dňa skončila v koši spolu s ostatnými medailami,” hovoril.

„Na Bilonoha sa ani trochu nehnevám. Beriem ho ako bojovníka za svoju krajinu, ktorá urobila zlú vec,” doplnil.

Boj a cesta je viac než medaila

Nelson počas kariéry finančne prežíval z podujatia na podujatie. Preto musel popri profesionálnej kariére aj pracovať. Po dodatočnom udelení zlatej medaily ho priatelia prehovárali, aby opäť skúsil zabojovať o olympijskú miestenku.

„Žil som z mítingu na míting dúfajúc, že sa nezraním. Prehovárali ma, aby som štartoval na olympiáde. No ja sa teraz naplno venujem rodine. Žil som veľký športový sen, ktorý sa však už skončil,” reagoval 40-ročný Američan, ktorý má zo svetových šampionátov jednu zlatú a štyri strieborné medaily.

Teraz pôsobí v športovej administratíve, snaží sa o očistenie športu a zrovnoprávnenie športovcov.

Stále trénuje a skromne obchádza lokálne mítingy. Takmer sa dostal aj do olympijského tímu do Ria, nakoniec však do Brazílie necestoval. 

„Vždy som bol hrdý na svoje úspechy a vždy som chcel urobiť správnu vec. Vyhrával som silou vôle, vlastnými schopnosťami, a nie dopingom. Chcel som žiť podľa olympijských štandardov. Dnes už na tú zlatú medailu nemyslím,“ tvrdí.

„To, v čom som bol skutočne dobrý a čo chcem naučiť aj svoje deti, je boj. Na olympijských hrách išlo len o to. Boj a cesta za úspechom znamenajú pre mňa oveľa viac než akákoľvek medaila,” dodáva Nelson.