Bol najlepší plavec v Československu, trestali ho však hladom

Roky sa o ňom nehovorilo a jeho úspechy upadli, hoci je jednou z najväčších osobností slovenského športu. MILOSLAV ROĽKO už ako 15-ročný bojoval na svojej prvej olympiáde vo finále o medaily na sto metrov znak.

O rok neskôr sa stal majstrom Európy. Napriek úspechom ho tréneri trestali a komunisti ho nepustili na štúdium do Ameriky, hoci tréner z univerzity Berkeley mu stále posielal telegramy, aby prišiel.

"Dodnes mám ponuku z Berkeley v srdci. Cítil som, že tam mohli zo mňa urobiť lepšieho plavca. Tréner mal o mňa veľký záujem," spomína Roľko. 

Názov vašej autobiografie je Terminátor z bazéna, pritom pôsobíte skromným a pokorným dojmom. Prečo tento názov?  

Bol to návrh autorky knihy pani Bacigalovej. Na začiatku mi to pripadalo absurdné. Tiež som si spomenul na film Terminátor, ktorý je skôr o brutalite. Nepasovalo mi to.

Dával som iné návrhy. No postupne ma presvedčila, že ma to vystihuje, pretože v tréningu som bojoval, trhal som sa a jej to pripomínalo, že som bojoval ako Terminátor. Privolil som na to, aj keď nie som s tým stotožnený. 

Sám seba teda tak nevnímate?  

Povedal by som, že je to nadnesené. Podľa mňa je to príliš brutálne aj príliš veľké meno. Necítim sa na to, že by som bol takou výraznou postavou.

Jeden z najväčších úspechov kariéry ste dosiahli už v pätnástich rokoch. Na olympiáde v Montreale ste vybojovali 6. miesto. Tušili ste, že máte na to, aby ste bojovali o medailu? 

Absolútne nie. Sledoval som síce plavecké súťaže už na predchádzajúcej olympiáde, no vôbec som netušil, o čom olympijské hry sú. Cestoval som na ne ako jediný plavec z Československa. Bral som to, že sú to ďalšie preteky.

Neuvedomoval som si, aké veľké podujatie to je. To som zistil až na mieste, keď som videl koľko športovcov z Československa tam cestovalo. Ani bazén mi spočiatku nevyhovoval.

Bolo tam chladno, hlavný bazén nebol dokončený a pre znakára chýbali na strope rovné čiary. Lampy na strope vytvárali oblúk. To nás zvádzalo k vybočeniu z priamej línie. Preto som sa sústreďoval, ako to odstrániť a čo najviac sa pripraviť na preteky. 

VIDEO: Miloslav Roľko a krst jeho knihy

Čo vám najviac pomohlo k dobrému výkonu na olympiáde?

Pomohlo mi sústredenie v Maďarsku, kde som trénoval s dvomi maďarskými reprezentantmi Zoltánom Verrasztóm a Róbertom Rudolfom.

Verrasztó už bol majstrom sveta a jedným z najlepších znakárov. Tréningy s nimi boli také náročné, že som to skoro neprežil. Dá sa povedať, že vtedy som sa naučil trénovať.

O mesiac som sa s nimi stretol v olympijskom finále a oboch som zdolal. To mi dodalo sebavedomie. Predo mnou skončili traja Američania a dvaja Austrálčania. Bol som najlepší Európan. Bol som spokojný. Šiestym miestom som sa etabloval vo svetových tabuľkách.

Po olympiáde som už cítil zodpovednosť. Vedel som, že nesmiem sklamať, niečo sa mi podarilo dosiahnuť, hovoril som si: nemôžem to vzdať, nemôžem mať slabší čas. To ma poháňalo postupne dopredu. 

V roku 1976 nebolo bežné, aby sa plavci holili po celom tele pred pretekmi. Vy ste na súťaž tak nastúpili. Je pravda, že vás proti vašej vôli oholili vtedy kamaráti?