Ako ste prežívali nedeľňajšie preteky?
Po prvom kole som bola nahnevaná. Nešla som takú jazdu, na akú som zvyknutá z tréningov. Trápila som sa sama so sebou. Mala som aj šťastie, že bolo toľko času medzi kolami. A potom, že Anna Swenn-Larssonová vypadla.
Keď ste čakali na jej jazdu, netrpezlivo ste v cieli prešľapovali ako lev v klietke. Boli to veľké nervy?
Mala som obrovské nervy a veľmi som to prežívala. Po dobrej jazde v druhom kole som sa túžila posunúť čo najvyššie. Na líderku som však strácala takmer sekundu. Verila som, že môžem skončiť na pódiu, ale víťazstvo som nečakala. Najmä, keď som videla, aký náskok má Anna tesne pred cieľom.
Na poslednom medzičase mala viac ako sekundový náskok. Čo ste cítili, keď vypadla štyri bránky pred cieľom?
Už som sa zmierila s druhým miestom. Keď vypadla, boli to zmiešané pocity, ale taký je šport. Zvíťazila som však so šťastím.
Tréner Livio Magoni vravel, že medzi kolami ste diskutovali s mentálnou trénerkou. Dokázala vás vyburcovať?
Áno, pomohla mi. Pracovali sme na mentálnom nastavení, aby som sa dostala späť. Nie je to jednoduché, keď je človek opustený, pričom je stále všetko otvorené. Snažila som sa zahodiť za hlavu všetky pocity po prvom kole, akoby som išla nové preteky.
Váš otec Igor prezradil, že v najbližšom čase bude rokovať s Magonim, či ostane vaším trénerom aj pre budúcu sezónu. Preferujete, aby ostal?