Aké boli posledné hodiny s Magonim? Z Vlhovej rozprávania mrazilo

Petra Vlhová má oficiálnu autobiografiu. Vychádza vo vydavateľstve Petit Press a jej autorom je redaktor Sportnetu Juraj Berzedi.

Na Sportnete postupne odkryjeme zákulisie toho, ako vznikali rozhovory so slovenskou lyžiarkou, jej najbližšími a členmi tímu do knihy s názvom Petra.

V druhej časti prezradíme, ako Petra Vlhová rozprávala o poslednej sezóne, veľkom glóbuse i brutálnych praktikách jej bývalého trénera Livia Magoniho.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Sedíme na podlahe so Zuzanou Vlhovou a prezeráme si detské fotografie jej dcéry Petry.

„Tieto ešte nikde neboli zverejnené,“ ukazuje Vlhovej mama.

Je tesne po obede, keď prichádza aj Petra. Už má za sebou cvičenie s fyzioterapeutkou, kondičný tréning i návštevu zubára.

V športovom oblečení prichádza aj otec Igor. S manželkou Zuzanou sa chystajú na svoju tradičnú cyklistickú túru.

„Mami, fotky si pozriete inokedy, musíme už začať s rozhovorom,“ naznačí Petra. Podvečer ju totiž čaká ďalšia tréningová fáza. „Posunula som ju o hodinu,“ doplní.

Vlhová prekvapila aj priateľa

Už predchádzajúci deň, pri prvom dlhom rozhovore, som sa o Vlhovej dozvedel veľa zaujímavých informácií. Viaceré som počul prvýkrát, hoci jej kariéru detailne sledujem už osem rokov.

To, čo však prišlo počas druhého rozhovoru, som absolútne nečakal. Bol to šok, nielen pre mňa, ale aj pre Vlhovej najbližších.

„Prečítal som si Petrine kapitoly. To, čo povedala o Liviovi, ma prekvapilo. Nečakal som, že bude až taká otvorená,“ vravel o pár týždňov neskôr Vlhovej priateľ Michal.

Slovenská lyžiarka sa hneď na začiatku snažila vysvetliť, že bude o svojom bývalom trénerovi rozprávať otvorene, aby ľudia pochopili, ako spolu fungovali.

Chápeš, ako to myslím?

„Livio mal klapky na očiach a bral ma ako stroj. Nie ako ženu, ktorá má aj city, ktorá má svoje dni a niekedy nevládze,“ načrtla Petra.

Keď rozprávala o zážitkoch s Magonim, na jej tvári bolo vidieť, akoby to celé prežívala znova. Jednotlivé situácie sa snažila podrobne vysvetliť.

„Chápeš, ako to myslím?“ uisťovala sa.

Detailne opisovala netradičné praktiky talianskeho trénera.

Občas sa mi zatajil dych, inokedy som cítil na tele husiu kožu.

Po prečítaní článku sa zrútila

Niektoré slová z nej vychádzali ťažko. Bola však odhodlaná príbeh rozpovedať do konca. Bez fráz, pravdivo a úprimne.

„Keď som si prečítala o sebe článok v talianskych novinách pár dní po zisku veľkého glóbusu, psychicky som sa zrútila,“ priznala.

Keď opisovala posledné dni a hodiny s trénerom Magonim, bolo to napínavé a nečakané.

Počúval som s otvorenými ústami a čakal, kedy príde rozuzlenie. Keď sa mi už zdalo, že prichádza, Petra znova prekvapila čímsi ďalším.

„To bolo neuveriteľné,“ pomyslím si.

Strach jej môže paralyzovať telo

Bolo úžasné počúvať, čo sa odohrávalo v jej vnútri počas finále Svetového pohára v Lenzerheide, keď získala veľký glóbus, ale zároveň stratila ten malý za slalom.

Vlhová rozprávala aj o najbližšej olympijskej sezóne či o strachu, ktorý jej dokáže paralyzovať telo. Vravela tiež, ako veľmi je pri úspechoch dôležitá jej hlava.

Reč nebola len o lyžovaní. Rozprávala aj o rodine a o tom, aká je, keď na sebe nemá kombinézu.

„Teraz mám všetko zorganizované, nemôžem si robiť, čo chcem. Mám tréning, určený program. Teším sa na slobodu, keď raz budem môcť ísť tam, kam chcem,“ prezradila.

Nič si nevidel, pohrozila

Pri mimošportových témach odhalila svoje zmýšľanie i životné hodnoty. Čím dlhšie som ju počúval, tým viac som si uvedomoval, že nie je len skvelou lyžiarkou, ale aj výnimočnou osobnosťou.

Nebála sa porozprávať o tom, ako žije žena v mužskom svete, ako vníma slávu a popularitu a čo si myslí, keď pri nej ľudia plačú.

„Dlho som to nechápala, až kým som nešla na návštevu k pani prezidentke. Mám ju rada, a keď som ju uvidela, tisli sa mi slzy do očí,“ priznala.

Počas rozhovoru si raz odskočila po ovocie, neskôr nazrela do špajze. „Mám chuť na sladké,“ zahlásila.

Zobrala si malú tyčinku z Kinder čokolády. „Nič si nevidel,“ usmiala sa a jednu čokoládovú tyčinku podala aj mne.

Vedela som, že to bude v pohode

Po troch až štyroch hodinách súvislého rozprávania už prichádzala únava – najmä psychická.

„Keď sme včera skončili, rozbolela ma hlava. Poriadne som sa musela zamýšľať,“ prezradila.

Napokon sme zvládli všetkých dvadsať kapitol, ktoré sme mali naplánované.

Ako sa neskôr ukázalo, tých hodín, ktoré sme s Petrou strávili pri tvorbe knihy, bolo oveľa viac. Základ sme však mali. Z rozhovorov sme mali obaja dobré pocity.

„Vedela som, že s tebou to bude v pohode,“ povedala Vlhová pri rozlúčke.